Autori
Najvyšší súd nedávno vydal dve rozhodnutia týkajúce sa včasnosti podaní urobených faxom alebo e-mailom.
V nedávnom rozhodnutí[1] súd rozhodol, že podanie faxom mimo úradných hodín sa považuje za podané včas, ak bolo doručené pred polnocou posledného dňa lehoty. Dokument sa automaticky označí ako prijatý po jeho doručení do faxového prijímača súdu. Odosielateľ však nesie riziko, že dokument bude doručený po polnoci (alebo nedorazí vôbec), aj keď je odoslaný včas, ak je napríklad prijímač súdu zaneprázdnený alebo mimo prevádzky.
V inom rozhodnutí[2] súd rozhodol, že e-maily nie sú kvalifikované na odosielanie prostredníctvom elektronickej súdnej prevádzky (elektronický komunikačný systém spájajúci súdy a advokátske kancelárie). To však neznamená, že podania podané elektronickou poštou sú irelevantné. Naopak, súd rozhodol, že by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako ako s faxovými podaniami. Preto na rozhodnutie o tom, či bolo podanie urobené včas, je potrebné určiť čas prijatia. E-mail sa považuje za doručený včas, ak sa dostane na server súdu, a teda do elektronickej sféry rozhodovania súdu, pred uplynutím lehoty. K tomu dôjde, keď je e-mail k dispozícii na zobrazenie v e-mailovej schránke príjemcu, aj keď je to mimo úradných hodín. Samotná potvrdzujúca správa o odoslaní nie je dostatočným dôkazom o prijatí súdom, pretože takáto správa neznamená prijatie.
Záverom možno konštatovať, že odosielateľ vždy znáša riziko, ak fax alebo e-mail nedorazí, a to aj v prípade, že dôvod oneskoreného prijatia spočíva na súde. Mimoriadne podania (napr. v prípade, že fax neprešiel a elektronická prevádzka súdu nie je dostupná) by sa mali podávať e-mailom za predpokladu, že nenastanú problémy so serverom.
Zdroje
- OGH 2 Ob 133/10p.
- OGH 10 Ob 28/11g.
