logoIlo

Najvyšší súd rozhodol o nebankových pôžičkách

Autor: Mgr: Klaus Oblin

Keďže nebankové subjekty zvyčajne neposkytujú pôžičky, pôžičky akcionárom sa môžu poskytovať len vo výnimočných prípadoch, keď sa vyplatenie dá zosúladiť s náležitou starostlivosťou riadiaceho pracovníka.

Prehľad

Ak spoločnosť s ručením obmedzeným (v Rakúsku známa ako GmbH) poskytne pôžičku spoločníkovi, musia strany zohľadniť (podobne ako v prípadoch vrátenia kapitálových vkladov), či sa situácia spoločníka zlepší v porovnaní s ostatnými zmluvnými partnermi spoločnosti. GmbH musí tiež zvážiť, či sa spoločníkovi dostáva prednostného zaobchádzania a či to neznevýhodňuje spoločnosť. Pravidelne to bude prípad pôžičiek, pretože nebankové subjekty zvyčajne poskytujú peňažné pôžičky. Preto sa pôžičky spoločníkom môžu poskytovať len vo výnimočných prípadoch, keď sa vyplatenie dá zosúladiť so starostlivosťou riadneho hospodára. V tomto rozhodnutí sa musí zohľadniť aj skutočnosť, že spoločnosť, ktorá poskytuje pôžičku akcionárovi, nemá rovnakú možnosť ako banka rozložiť svoje riziká; naopak, je zaťažená tzv. paušálnym rizikom.

Judikatúra

Najvyšší súd nedávno rozhodol vo veci, v ktorej bol úver poskytnutý bez zabezpečenia a zjavne slúžil na financovanie nadobudnutia akcií cieľovej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa tým zo spoločnosti stiahli značné finančné prostriedky, čím sa veritelia vystavili riziku bez akéhokoľvek prevádzkového zdôvodnenia, Najvyšší súd rozhodol, že to nemožno zosúladiť so starostlivosťou, ktorá sa očakáva od rozumného manažéra.

Súd sa domnieval, že argument, že bola dohodnutá obvyklá úroková sadzba, prehliadol, že pri porovnávaní iných úverov sa musia zohľadniť nielen konkrétne podmienky dohody, ale aj otázka, či by sa takáto dohoda mohla uzavrieť s treťou stranou, ktorá nie je spoločnosťou.

V § 83 ods. 1 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným sa vyžaduje, aby spoločníci vrátili platbu od spoločnosti, ak je platba v rozpore so zákonom, zakladateľskou zmluvou alebo rozhodnutím spoločnosti. Jediná výnimka sa týka zisku, ktorý spoločník získal v dobrej viere. Ďalej má § 83 zákona zabezpečiť, aby majetok spoločnosti zostal nezmenšený, aj keď tento majetok prevyšuje základné imanie.

Podľa súdu v prípade porušenia môže spoločnosť požadovať vrátenie peňazí od spoločníka, ktorý prijal nezákonné platby (služby), a od konateľov (ak konali zavinene). Ostatní spoločníci podliehajú subsidiárnej zodpovednosti len vtedy a do tej miery, pokiaľ sa majetok spoločnosti znížil pod základný kapitál v dôsledku nezákonnej platby. Súd nakoniec rozhodol, že to, či bolo možné rozoznať porušenie § 82, nie je relevantné pre povinnosť vrátiť platby v súlade s § 83 ods. 1 zákona.