Ďalších sedem rokov! Pravidlo o hlavnom svedkovi v Rakúsku - rozšírené a revidované
Autor: Mgr: Michael Ibesich, Per Neuburger a Dr. Klaus Oblin.
Rakúske právo pozná dve - pravdepodobne tri - verzie pravidla hlavného svedka: Na jednej strane ide o "malého" a "veľkého" hlavného svedka, ktoré sa nachádzajú v § 41a rakúskeho trestného zákonníka (Strafgesetzbuch, StGB) a § 209a rakúskeho trestného poriadku (Strafprozessordnung, StPO) sa vzťahujú na niektoré trestné činy. Na druhej strane, hlavné pravidlo svedka v protimonopolnom práve sa nachádza v § 11b rakúskeho zákona o hospodárskej súťaži (Wettbewerbsgesetz, WettbG) a § 209b StPO a nachádza využitie pri odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní kartelových trestných činov.
S účinnosťou od 1. januára 2022 rakúsky zákonodarca predĺžil pôvodne obmedzené obdobie platnosti § 209a a 209b StPO o ďalších sedem rokov a zaviedol zmeny a doplnenia pravidla o veľkom hlavnom svedkovi, ako aj jeho protipólu. Tieto revízie budú predmetom tohto článku. V prvej časti sa bude diskutovať o pravidle veľkého hlavného svedka. Druhá časť sa zameria na pravidlo hlavného svedka v protimonopolnom práve.
1. Pravidlo hlavného svedka v rakúskom trestnom práve
1.1. Kedy bolo do rakúskeho trestného práva zavedené pravidlo hlavného svedka?
Rakúsko je podľa medzinárodného práva povinné zaviesť pravidlo hlavného svedka. Ratifikáciou Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách sa Rakúsko zaviazalo k spoločnej zodpovednosti "bojovať proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách".[i] Mimosúdne riešenia alebo urovnania sa stávajú čoraz dôležitejším pilierom boja proti závažnej hospodárskej trestnej činnosti vrátane podplácania zahraničných úradníkov.[ii]
Dňa 1. januára 1998 vstúpilo v Rakúsku do platnosti tzv. pravidlo "malého" hlavného svedka. To poskytovalo žiadateľovi o svedectvo perspektívu poľahčujúcich okolností, ale zákonodarca v tom čase nechcel poskytnúť úplnú imunitu pred trestným stíhaním.
Dňa 1. januára 2011 nadobudlo dodatočne účinnosť pravidlo "veľkého" hlavného svedka. Pôvodne bolo stanovené, že jeho platnosť sa skončí 31. decembra 2016. Z praktického hodnotenia však vyplynulo, že hoci sa uznával význam tohto pravidla, od jeho zavedenia sa uplatnilo len v niekoľkých prípadoch. Konečné hodnotenie pravidla preto nebolo možné. Zákonodarca 1. januára 2017 uzákonil revidovanú verziu pravidla, ktorej platnosť sa mala skončiť 1. januára 2022.[iii]
Ďalšie hodnotenie v roku 2020 ukázalo, že pravidlo o hlavnom svedkovi sa považuje za pozitívne a nie je možné sa ho vzdať, pričom boli opäť identifikované oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť. Vzhľadom na to, ako aj na medzinárodné záväzky Rakúska, bolo pravidlo opäť revidované a predĺžené o ďalších sedem rokov, aby sa umožnilo ďalšie hodnotenie.[iv]
Najnovšie zmeny a doplnenia pravidla o veľkom hlavnom svedkovi sú uvedené v otázke 1.3.
1.2. Kedy sa uplatňuje pravidlo hlavného svedka?
Len niektoré závažné činy, ktoré sú bližšie vymedzené v zákone, môžu viesť k uplatneniu pravidla hlavného svedka.
Stručne povedané, aby bolo možné uplatniť pravidlo hlavného svedka, musia hlavní svedkovia:
- dobrovoľne zverejniť svoje poznatky, ktoré musia významne prispieť k objasneniu trestných činov nad rámec ich prispenia - vždy musí byť zapojená aspoň jedna tretia osoba;
- dobrovoľne obrátiť na prokuratúru alebo kriminálnu políciu;
- vypovedať s výčitkami svedomia;
- ešte nebol vypočúvaný ako podozrivý a nesmel byť naňho vyvíjaný nátlak.
Ak sa na prokuratúru obráti potenciálny hlavný svedok, prokuratúra musí vykonať predbežné vyšetrovanie s cieľom určiť, či možno uplatniť pravidlo hlavného svedka. Trestné stíhanie sa musí predbežne zastaviť, ak neexistujú zjavné dôvody, prečo tak neurobiť. Ak sa následne ukáže, že podmienky sú splnené, prokuratúra musí postupovať ako v prípade odklonu. To znamená, že hlavnému svedkovi uloží určitú podmienku, napr. zaplatenie peňažnej sumy, výkon verejnoprospešných prác alebo stanovenie skúšobnej lehoty, ako aj povinnosť ďalej spolupracovať s prokuratúrou pri objasňovaní trestného činu. Ak hlavný svedok poskytol nariadené služby, prokuratúra preruší prípravné konanie, pričom si vyhradí podmienečné právo na neskoršie trestné stíhanie.
Ak bolo trestné konanie proti tretej osobe alebo osobám právoplatne zastavené alebo ak boli opatrenia proti tretej osobe ukončené z dôvodu zatknutia tretej osoby, prokuratúra s konečnou platnosťou zastaví konanie proti hlavnému svedkovi za predpokladu, že hlavný svedok vykonal nariadené služby alebo uplynula stanovená skúšobná lehota. Ak sa ďalším vyšetrovaním zistí, že požiadavky nie sú splnené, prokuratúra pokračuje v konaní proti hlavnému svedkovi a oznámi mu to. V takom prípade možno splniť požiadavky pravidla o malom hlavnom svedkovi.
1.3. Aké sú najnovšie zmeny?
Pred poslednou revíziou § 209a StPO existovala neistota, či je možné získať postavenie hlavného svedka aj tým, že sa namiesto prokuratúry obráti na kriminálnu políciu. Ak by sa totiž potenciálny hlavný svedok obrátil na kriminálnu políciu a tá by to okamžite neskoordinovala s prokuratúrou, štatút hlavného svedka by nebolo možné získať.[v]
Zmenené znenie § 209a StPO teraz odstraňuje túto neistotu tým, že objasňuje, že, okrem prokuratúry, hlavní svedkovia môžu tiež kontaktovať kriminálna polícia. Ďalšie konanie však zostáva v rukách prokuratúry.
2. Pravidlo hlavného svedka v rakúskom protimonopolnom práve
2.1. Kedy bolo do rakúskeho antitrustového práva zavedené pravidlo hlavného svedka?
Aj v oblasti protimonopolného práva je Rakúsko povinné zabezpečiť uplatňovanie pravidla hlavného svedka podľa článku 23 smernice (EÚ) 2019/1 (smernica ECN+).
Pravidlo hlavného svedka je súčasťou rakúskeho antitrustového práva od 1. januára 2006. Príslušné ustanovenia sa nachádzajú v § 11b rakúskeho zákona o hospodárskej súťaži (Wettbewerbsgesetz - WettbG) a 1. januára 2011 nadobudlo účinnosť zodpovedajúce ustanovenie § 209b StPO.
2.2. Kedy sa uplatňuje pravidlo hlavného svedka?
Hlavné svedecké pravidlo v protimonopolnom práve umožňuje Federálnemu úradu pre hospodársku súťaž (Bundeswettbewerbsbehörde), aby v prípade určitých porušení antitrustových pravidiel neuložil spolupracujúcej spoločnosti pokutu.
Zamestnanci takýchto spoločností by mali mať možnosť vyhnúť sa trestu aj ako hlavní svedkovia. Na tento účel musia byť splnené tieto podmienky:
- Spolkový úrad pre hospodársku súťaž upustí od uloženia pokuty spoločnosti, alebo Európska komisia alebo orgány pre hospodársku súťaž iných členských štátov uplatnia pravidlo hlavného svedka;
- Federálny kartelový prokurátor (Bundeskartellanwalt) sa domnieva, že zamestnanci, ktorí sa podieľali na porušení zo strany spoločnosti, by nemali byť potrestaní za súvisiaci trestný čin, a oznámi to prokuratúre;
- Zamestnanci spoločnosti musia prokuratúre a súdu oznámiť všetky poznatky o svojom konaní a skutočnosti dôležité pre objasnenie trestných činov.
Ak sú tieto požiadavky splnené, prokuratúra zastaví konanie proti príslušným zamestnancom, pričom si vyhradzuje podmienečné právo na neskoršie trestné stíhanie.
2.3. Aké sú najnovšie zmeny?
Predchádzajúca formulácia § 209b ods. 1 StPO sa zameriavala na príspevok spoločnosti k vyšetrovaniu kartelov. Cieľom revidovaného pravidla je dodatočne zameranie na prínos jednotliví zamestnanci. Federálny kartelový prokurátor tak bude môcť rozlišovať medzi príspevkami jednotlivých zamestnancov a umožní len aktívne spolupracujúci zamestnanci, ale nie tí, ktorí odmietajú spolupracovať s rakúskym Spolkovým úradom pre hospodársku súťaž, aby mohli využívať štatút hlavného svedka.
Táto zmena slúži na motiváciu zamestnancov, aby odhaliť všetky svoje poznatky v počiatočnej fáze vyšetrovania.. Spolkový kartelový prokurátor môže nevyhnutne vypracovať správu pre prokuratúru až v pomerne neskorom štádiu konania, a to po ukončení vyšetrovania spoločnosti Spolkovým úradom pre hospodársku súťaž. V dôsledku toho sa paralelné trestné vyšetrovanie vedené prokuratúrou môže ukončiť až po zverejnení všetkých skutočností. Čím skôr zamestnanci odhalia všetky svoje poznatky, tým skôr sa môže ukončiť trestné vyšetrovanie.[vi]
Aktívna spolupráca jednotlivých zamestnancov sa má hodnotiť podľa toho, či zamestnanec spolupracuje, alebo nie. možné na základe úrovne znalostí jednotlivých zamestnancov a štádia konania. Ak má zamestnanec len čiastočné poznatky, ktoré slúžia len na odhalenie časti protiprávneho konania, ale napriek tomu aktívne spolupracuje a včas odhalí všetky svoje poznatky, mal by mať možnosť využiť ochranu hlavného svedka, pokiaľ sú splnené všetky ostatné podmienky.[vii]
Bolo tiež objasnené, že rozsah spolupráce samotnej spoločnosti sa má zohľadniť v oznámení federálneho kartelového prokurátora prokuratúre.
Článok 209b ods. 2 StPO bol revidovaný tak, aby umožnil prokuratúre zastaviť vyšetrovanie jednotlivých zamestnancov len vtedy, keď už odhalili svoje vedomosti. Predtým bolo možné vyšetrovanie podmienečne zastaviť, ak sa zamestnanci zaviazali prezradiť svoje poznatky. Táto revízia opäť slúži na povzbudenie zamestnancov, aby prezradili, čo vedia, v čo najskoršom štádiu.
Komentáre
Vo všeobecnosti možno považovať za pozitívne, že sa rakúsky zákonodarca pokúsil zvýšiť právnu istotu tým, že objasnil, že postavenie hlavného svedka možno získať aj prostredníctvom obráteniu sa na kriminálnu políciu, a tým, že prijal opatrenia na urýchlenie konania podľa § 209b StPO. Uvidíme, či tieto zmeny a doplnenia zvýšia praktický význam pravidiel o hlavnom svedkovi, ktorý bol doteraz - v oblasti všeobecného trestného práva - skôr obmedzený.
Je otázne, či je rozhodnutie o opätovnom (treťom) obmedzení uplatniteľnosti pravidiel rozumné, aby sa umožnilo ďalšie obdobie hodnotenia a reformy, alebo len zvyšuje neistotu potenciálnych hlavných svedkov. Ako už bolo zdôraznené na inom mieste,[viii] rakúsky zákonodarca obmedzil obdobie na posúdenie na dva týždne počas jesenných prázdnin pred prijatím posledných zmien. Zdá sa, že je dosť kontraproduktívne neustále obmedzovať obdobie platnosti pravidiel v mene ďalšieho hodnotenia a reformy a zároveň skracovať obdobie na posúdenie, ktoré umožňuje vstup zainteresovaných strán.
[i] Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, preambula.
[ii] ErlRV 1175 BlgNR XXVII. GP, s. 1 (legislatívne poznámky, dostupné v nemčine na https://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXVII/I/I_01175/index.shtml).
[iii] Schroll/Kert na stránke Fuchs/Ratz, WK StPO § 209a mn 3.
[iv] ErlRV 1175 BlgNR XXVII. GP, s. 1 (n ii supra).
[v] Id., p. 2.
[vi] Id., p. 3.
[vii] tamtiež.
[viii] Astrid Ablasser-Neuhuber, 3 Fragen an Astrid Ablasser-Neuhuber, AnwBl 2022/22, s. 14 (dostupné v nemčine na https://rdb.manz.at/document/rdb.tso.LIanwbl20220111?execution=e5s1).