Webový seminár APAG o pravidlách IBA 2020: Kľúčové závery (2. časť)
Autor: Mgr: Madina Dumanová, Per Neuburger a Dr. Klaus Oblin.
V súvislosti s vydaním nových revidovaných Pravidiel Medzinárodnej advokátskej komory o vykonávaní dôkazov v medzinárodnej arbitráži (Pravidlá IBA 2020) 21. januára 2020 Ázijsko-tichomorská arbitrážna skupina (APAG) s podporou Arbitrážneho výboru IBA a Ázijsko-tichomorského regionálneho fóra IBA ukončila dvojdielnu sériu webinárov s názvom "Praktický sprievodca revíziou Pravidiel IBA o vykonávaní dôkazov v medzinárodnej arbitráži 2020". Poprední odborníci v oblasti medzinárodnej arbitráže boli požiadaní, aby analyzovali a prediskutovali niekoľko revízií Pravidiel IBA z roku 2020, ako aj predpovedali, ako budú v budúcnosti formovať rozhodcovskú prax. Prvá časť série webinárov bola rozoberaná v našom predchádzajúcom bulletine. V nasledujúcom texte prinášame prehľad druhej časti, ktorá sa zameriava na požiadavky na preklad pri predkladaní dokumentov medzi stranami, oneskorené žiadosti o predloženie dokumentov ako dôvod ich zamietnutia a otázky súvisiace s výsadou a dôvernosťou v rozhodcovskom konaní.
Požiadavky na preklad vyhotovených dokumentov
Možné výzvy
Prednášajúci sa na úvod webinára venovali novozavedenému článku 3.12. (d) Pravidiel IBA 2020, v ktorom sa stanovuje, že "dokumenty, ktoré sa majú predložiť v odpovedi na žiadosť o predloženie, nemusia byť preložené, pokiaľ sa strany nedohodnú inak alebo súd nerozhodne inak".
Táto revízia prenáša bremeno prekladu na stranu, ktorá sa na dokument odvoláva a predkladá ho do spisu, a môže predstavovať nasledujúce problémy:
- To otvára novú cestu pre taktické hry, pretože strana môže "zaplaviť" druhú stranu obrovským množstvom nepodstatných alebo triviálnych dokumentov v cudzom jazyku;
- Zvyšuje časové a finančné zaťaženie strany, ktorá o dokument žiada, najmä ak majú strany značne nerovnaké vyjednávacie sily;
- Vytvára kontextové prekladateľské výzvy.
Vplyv znenia rozhodcovského konania
Rečníci sa zaoberali aj tým, či dohoda strán o jazyku rozhodcovského konania ovplyvní článok 3.12. (d), keďže znenie tohto ustanovenia umožňuje stranám odchýliť sa od pravidla "bez prekladu". Prednášajúci poznamenali, že dohoda strán o jazyku rozhodcovského konania sa vzťahuje len na dokumenty, ktoré sú vytvorené v rámci rozhodcovského konania, a preto sa nemôže spätne vzťahovať na dokumenty, ktoré sú pôvodne vyhotovené v inom jazyku. Inými slovami, voľba jazyka strán má obmedzený rozsah a nemôže sa vzťahovať na tvorbu dokumentov medzi stranami podľa článku 3.12. (d). Dokonca aj v takomto prípade rečníci uviedli, že súlad s jazykom rozhodcovského konania možno dosiahnuť, ak rozhodcovský súd požaduje, aby strana, ktorá predkladá cudzojazyčný dokument, predložila súpis takýchto dokumentov v jazyku, ktorý si strany zvolili pre rozhodcovské konanie.
Oneskorená žiadosť o predloženie dokumentov ako dôvod jej zamietnutia
V článku 3.2 pravidiel IBA 2020 sa stanovuje právo strán podať žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ale neuvádza sa, kedy by sa táto žiadosť mala podať, ani či oneskorená žiadosť o predloženie dokumentov predstavuje oprávnený dôvod na jej zamietnutie. Vzhľadom na to, že otázka zamietnutia žiadosti o predloženie dokumentov je veľmi špecifická pre jednotlivé skutočnosti, rečníci identifikovali tieto potenciálne faktory, ktoré by mali súdy zvážiť:
- Či existujú legitímne dôvody na oneskorenú žiadosť;
- Či má takáto žiadosť závažný vplyv na časový harmonogram konania;
- Význam požadovaného dokumentu pre výsledok konania;
- Správanie strán do času podania žiadosti;
- Či odmietnutie takejto žiadosti porušuje zásady procesnej spravodlivosti.
Otázky týkajúce sa mlčanlivosti a dôvernosti v rozhodcovskom konaní
Rozhodné právo pre výsady
Článok 9.2. (b) Pravidiel IBA 2020 definuje privilégium ako jeden zo spôsobov vylúčenia dokumentu z dokazovania alebo predloženia podľa platných pravidiel. Určenie uplatniteľných pravidiel na výsadu je však v medzinárodnej arbitráži spornou otázkou vzhľadom na rozpor medzi obyčajovým a občianskym právom v otázke, či je otázka výsady procesná alebo hmotnoprávna. Revidované pravidlá IBA z roku 2020 nezaviedli žiadne usmernenie k tomu, ako by rozhodcovský súd mohol určiť, ktoré vnútroštátne právne predpisy o výsade sa uplatňujú, ale ponechali to na uváženie rozhodcovského súdu. Prednášajúci na webinári navrhli, aby si tribunály zvolili ako rozhodné právo krajiny, v ktorej bol dokument vyhotovený, a nie lex arbitri alebo právo zmluvy. Tento návrh bol založený na argumente, že pri výbere sídla rozhodcovského súdu a hmotného práva strany nemuseli mať v úmysle, aby sa tieto pravidlá vzťahovali na dokumenty predložené pred rozhodcovským konaním. Inými slovami, uplatňovanie vnútroštátnych právnych pravidiel o ochrane osobných údajov výlučne na základe miesta sídla alebo práva, ktorým sa riadi zmluva, by mohlo byť v rozpore s očakávaniami strán.
Prednášajúci sa vyjadrili aj k nedávno vypracovanému nadnárodnému nástroju o mlčanlivosti v rozhodcovskom konaní - Usmerneniam Medzipacifickej advokátskej komory o mlčanlivosti a advokátskom tajomstve v medzinárodnej arbitráži (Usmernenia IPBA). Usmernenia IPBA, ktoré boli vypracované právnikmi z oblasti common law aj civil law, ponúkajú univerzálny štandard týkajúci sa privilégia a advokátskeho tajomstva osobitne prispôsobený medzinárodnému rozhodcovskému konaniu.
Obchodné a technické tajomstvo: Prístup súdu
Rečníci vyjadrili svoje názory na štandardný prístup tribunálov k vylúčeniu dokumentov z dôvodu obchodného alebo technického tajomstva podľa článku 9 ods. 2. (e) pravidiel IBA 2020. Podľa článku 9.5 Pravidiel IBA 2020 môžu rozhodcovské súdy prijať určité opatrenia na ochranu dôverných informácií. Rečníci sa vyjadrili k týmto prístupom pre tribunály na základe Jaguar Energy Guatemala proti China Machine New Energy Corp:[i]
- nariadiť redakciu obchodne alebo technicky citlivých informácií v dokumente. Prednášajúci poznamenali, že príkaz na redigovanie by mohol byť neprimeraný, ak sú dokumenty, o ktorých sa tvrdí, že sú obchodne alebo technicky citlivé, podstatné pre celú podstatu prípadu;
- Príkaz "len pre oči advokáta", na základe ktorého sa informácie zobrazujú len externým právnikom, externým znalcom, ale nie stranám, zamestnancom a interným zamestnancom.
[i] Jaguar Energy Guatemala proti China Machine New Energy Corp [2018] SGHC 101