Investor štát arbitráž 2020
Autor: Mgr: Miloš Ivkovič
1. Zmluvy: Súčasný stav a budúci vývoj
1.1 Aké bilaterálne a multilaterálne zmluvy a obchodné dohody ratifikovala vaša jurisdikcia?
Rakúsko doteraz podpísalo a ratifikovalo 69 bilaterálnych investičných dohôd (ďalej len "BIT"), z ktorých sú v súčasnosti platné BIT s týmito 60 štátmi: Albánsko, Alžírsko, Argentína, Arménsko, Azerbajdžan, Bangladéš, Bielorusko, Belize, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čile, Čína, Chorvátsko, Kuba, Česká republika, Egypt, Estónsko, Etiópia, Gruzínsko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, Irán, Jordánsko, Kazachstan, Kosovo, Kuvajt, Kirgizsko, Lotyšsko, Libanon, Líbya; Litva; Macedónsko; Malajzia; Malta; Mexiko; Moldavsko; Mongolsko; Čierna Hora; Maroko; Namíbia; Omán; Paraguaj; Filipíny; Poľsko; Rumunsko; Rusko; Saudská Arábia; Srbsko; Slovensko; Slovinsko; Južná Kórea; Tadžikistan; Tunisko; Turecko; Ukrajina; Spojené arabské emiráty; Uzbekistan; Vietnam a Jemen.
Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") nadobudla platnosť 1. decembra 2009, čím sa ustanovila právomoc Európskej únie (ďalej len "EÚ") v oblasti priamych investícií. Na základe prenesenej právomoci Európsky parlament a Rada EÚ prijali nariadenie č. 1219/2012, podľa ktorého existujúce dvojstranné investičné dohody zostávajú v platnosti na základe povolenia Európskej komisie po "posúdenie, či jedno alebo viacero ich ustanovení nepredstavuje vážnu prekážku pre rokovania o dvojstranných investičných dohodách s tretími krajinami alebo pre ich uzavretie Úniou" (nariadenie 1219/2012, článok 5). Európska komisia ďalej začala konanie o porušení právnych predpisov v súvislosti s 12 vnútroeurópskymi dvojstrannými investičnými dohodami (bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi EÚ), ktoré podpísalo a ratifikovalo Rakúsko.
Rakúsko podpísalo Zmluvu o energetickej charte v roku 1994 a následne ju v roku 1997 formálne ratifikovalo.
Vo vzťahu k Rakúsku ako členskému štátu EÚ platia rôzne obchodné dohody a zmluvy s ustanoveniami o investíciách.
1.2 Aké dvojstranné a mnohostranné zmluvy a obchodné dohody podpísala vaša jurisdikcia a ktoré ešte neratifikovala? Prečo ešte neboli ratifikované?
DIP podpísané so Zimbabwe (2000), Kambodžou (2004) a Nigériou (2013) ešte nenadobudli platnosť.
Najdôležitejšou dohodou, ktorá čaká na ratifikáciu v národných parlamentoch členských štátov EÚ, je Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou ("CETA"), ktorá je v predbežnej platnosti od 21. septembra 2017: Európsky súdny dvor (ďalej len "ESD") vyhlásil mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom zakotvený v dohode CETA za zlučiteľný s právom EÚ (stanovisko 1/17 ("CETA"), EU:C:2019:341).
Členské štáty vrátane Rakúska prísne kontrolujú obchodné dohody dojednané na úrovni EÚ. Možno konštatovať, že rozsah pôsobnosti a mechanizmy riešenia sporov zakotvené v uvedených obchodných dohodách sú predmetom neutíchajúcej právnej a politickej diskusie.
Komplexný prehľad o stave dohodnutých dohôd o voľnom obchode EÚ nájdete na: https:// trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/december/tradoc_118238.pdf.
1.3 Sú vaše BIT založené na vzorovej BIT? Aké sú kľúčové ustanovenia tejto vzorovej BIT?
Rakúsko má vzorovú BIT prijatú v roku 2008 ("vzorová BIT"). Je však veľmi dôležité pripomenúť, že prevažujúci počet BIT, ktoré Rakúsko podpísalo a ratifikovalo, predchádzal najnovšej verzii vzorovej BIT. Rovnako je náročné posúdiť, aký vplyv môže mať najnovšia vzorová BIT v budúcnosti.
Porovnateľná analýza dvojstranných investičných dohôd podpísaných po zavedení rakúskej vzorovej dvojstrannej investičnej dohody poukazuje na nedostatok jednotnosti. Na jednej strane boli investičné zmluvy s Tadžikistanom a Kosovom vypracované striktne podľa vzorovej BIT. Naopak, v dohodách rovnakého charakteru s Kirgizskom a Kazachstanom sa zaviedli zmeny a doplnenia vzorovej BIT v niektorých dôležitých aspektoch.
Okrem toho sa ustanovenia o ochrane investícií bežne stávajú súčasťou obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, čím sa obmedzuje predpokladaný účel vzorovej dvojstrannej investičnej dohody.
Pokiaľ ide o obsah modelovej BIT, Rakúsko určite predstavilo stručnú, funkčnú a pokročilú platformu na úspešnú ochranu zahraničných investícií. Kľúčové ustanovenia zabezpečujú:
a. rovnaké zaobchádzanie so zahraničnými investormi v porovnaní s (i) vnútroštátnymi investormi a/alebo (ii) investormi z tretích krajín;
b. povinnosť spravodlivého zaobchádzania podľa noriem medzinárodného práva (prísne regulované vyvlastnenie; platby uskutočnené v súvislosti s investíciou sa musia uskutočniť bez obmedzení, atď..); a
c. účinné riešenie sporov pred: (i) vnútroštátnymi súdmi; (ii) Medzinárodným strediskom pre riešenie investičných sporov (ďalej len "ICSID"); (iii) jediným rozhodcom alebo rozhodcom, ktorý rozhoduje ad hoc rozhodcovský súd zriadený podľa rozhodcovských pravidiel Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (ďalej len "UNCITRAL") a (iv) jediný rozhodca alebo rozhodca, ktorý je ad hoc rozhodcovský súd podľa pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory (ďalej len "ICC").
Medzi ďalšie osobitosti modelovej DIP patria charakteristické definície pojmov "investor" a "investícia", ako aj pomerne rozsiahla zastrešujúca doložka. Komentár, ktorý sa podrobnejšie zaoberá dôležitými aspektmi modelovej BIT, je pohodlne dostupný online: (hypertextový odkaz).
1.4 Zverejňuje vaša jurisdikcia diplomatické nóty, ktoré si vymieňa s inými štátmi v súvislosti so svojimi zmluvami, vrátane nových alebo nástupníckych štátov?
Zriedkavý príklad diplomatických nót vymenených na účely stanovenia zamýšľaného významu DIP sa týka DIP uzavretej s Paraguajom a dostupnej v elektronickej podobe pod (hypertextový odkaz).
1.5 Existujú oficiálne komentáre zverejnené vládou týkajúce sa zamýšľaného významu ustanovení zmlúv alebo obchodných dohôd?
Všetky dostupné podkladové materiály ku každej medzinárodnej zmluve ratifikovanej parlamentom Rakúskej republiky sú oficiálne prístupné v elektronickej podobe pod (hypertextový odkaz). Spolkové ministerstvo pre digitálne a hospodárske záležitosti síce sprístupňuje nemecké verzie ratifikovaných dvojstranných investičných dohôd so sprievodnými dokumentmi na svojej webovej stránke na nahliadnutie a verejnú kontrolu (hypertextový odkaz). Anglické verzie, ako aj prípadné preklady do iných jazykov, nájdete v časti (hypertextový odkaz).
2. Právne rámce
2.1 Je vaša jurisdikcia zmluvnou stranou (1) Newyorského dohovoru, (2) Washingtonského dohovoru a/alebo (3) Maurícijského dohovoru?
Rakúsko sa stalo zmluvnou stranou Dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkov ("Newyorský dohovor") 2. mája 1961. Newyorský dohovor sa na Rakúsko vzťahuje bez obmedzenia, keďže pôvodná výhrada reciprocity bola v roku 1988 zrušená.
Dohovor o riešení investičných sporov medzi štátmi a štátnymi príslušníkmi iných štátov (ďalej len "Dohovor ICSID") bol ratifikovaný 25. mája 1971 a vo vzťahu k Rakúsku nadobudol platnosť 24. júna 1971.
Rakúsko nie je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o transparentnosti v zmluvnej arbitráži medzi investorom a štátom (ďalej len "Maurícijský dohovor").
2.2 Má vaša jurisdikcia aj investičný zákon? Ak áno, aké sú jeho kľúčové hmotnoprávne ustanovenia a ustanovenia o riešení sporov?
Rakúsko nemá osobitný zákon o (zahraničných) investíciách.
2.3 Vyžaduje vaša jurisdikcia formálne prijatie zahraničnej investície? Ak áno, aké sú príslušné požiadavky a kde sú obsiahnuté?
Formálne prijatie zahraničnej investície sa vo všeobecnosti nevyžaduje. Môžu sa však uplatniť niektoré nediskriminačné vnútroštátne opatrenia a opatrenia EÚ (napr. v oblasti nadobúdania nehnuteľností, antitrustu, energetiky, verejnej bezpečnosti a poriadku, atď..).
3. Nedávne významné zmeny a diskusie
3.1 Aké boli kľúčové prípady v posledných rokoch týkajúce sa výkladu zmlúv v rámci vašej jurisdikcie?
Podľa prelomového prípadu rakúskeho Najvyššieho súdu (3 Nd 506/97) by sa na nadnárodné dohody malo nazerať z hľadiska medzinárodnej aplikácie. Nadnárodná dohoda stráca svoj význam a účinnosť, ak by sa jej pravidlá mali vykladať výlučne vnútroštátne. Preto sa výklad jednotlivých prvkov textu nesmie zakladať výlučne na význame vnútroštátneho právneho jazyka. Skôr je potrebné preskúmať, či tieto časti textu boli zmluvnými stranami prijaté zámerne s ohľadom na špecifické vnútroštátne tradície.
OGH ďalej uviedol, že účel jednotného práva si vyžaduje, aby sa medzinárodnoprávna jednota hodnotila vyššie ako bezproblémové začlenenie do vnútroštátneho právneho poriadku. Hoci sa treba vyhnúť systémovým rozchodom s autonómnym občianskym právom, pokiaľ je to prakticky možné, v prípade potreby ich treba akceptovať v rámci medzinárodnej jednotnosti. Systematický výklad sa tak obmedzuje na medzinárodný kontext.
3.2 Uviedla vaša jurisdikcia svoju politiku v súvislosti s arbitrážou medzi investorom a štátom?
Rakúska vláda zatiaľ neoznámila žiadnu kryštalizovanú politiku týkajúcu sa arbitráže medzi investorom a štátom.
Federálne ministerstvo pre digitálne a hospodárske záležitosti však vo svojom všeobecnom postoji, ktorý sa netýka konkrétnych investičných sporov, uvádza, že vláda je otvorená záväznej medzinárodnej arbitráži ako vhodnej alternatíve k vnútroštátnym súdom pri riešení sporov podľa platných dvojstranných investičných dohôd.
Bez ohľadu na uvedené skutočnosti Rakúsko podpísalo "Vyhlásenie zástupcov vlád členských štátov o právnych dôsledkoch rozsudku Súdneho dvora vo veci Achmea a o ochrane investícií v Európskej únii" z 15. januára 2019 (ďalej len "vyhlásenie"). Na základe vyhlásenia:
- "Všetky rozhodcovské doložky medzi investorom a štátom obsiahnuté v dvojstranných investičných zmluvách uzavretých medzi členskými štátmi sú v rozpore s právom EÚ, a preto sa neuplatňujú.";
- Tieto rozhodcovské doložky "nevyvolávajú účinky, a to ani pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú predĺženú ochranu investícií uskutočnených pred ukončením platnosti na ďalšie obdobie (tzv. doložky o ukončení platnosti alebo doložky o zachovaní platnosti)"; a
- "Rozhodcovský súd zriadený na základe rozhodcovských doložiek medzi investorom a štátom nemá právomoc z dôvodu, že členský štát, ktorý je zmluvnou stranou základnej dvojstrannej investičnej zmluvy, nemá platnú ponuku na rozhodcovské konanie."
Rakúsko sa spolu s ostatnými signatárskymi štátmi zaviazalo "ukončiť všetky dvojstranné investičné zmluvy, ktoré medzi sebou uzavreli, prostredníctvom plurilaterálnej zmluvy, alebo ak to bude vzájomne uznané za vhodnejšie, bilaterálne" do 6. decembra 2019. Zlučiteľnosť takéhoto postupu s medzinárodným právom verejným zostáva predmetom právnej diskusie.
3.3. Ako sa v zmluvách vašej jurisdikcie riešia alebo majú riešiť otázky ako korupcia, transparentnosť, doložka najvyšších výhod, nepriame investície, zmena klímy atď.
1. Korupcia:
Problematika korupcie nie je v platných právnych nástrojoch riešená jednotne. V preambule vzorovej dvojstrannej investičnej dohody sa zdôrazňuje, že "nevyhnutnosť, aby všetky vlády a občianske subjekty dodržiavali protikorupčné opatrenia OSN a OECD, najmä Dohovor OSN proti korupcii (2003).". Podobné ustanovenia obsahujú aj preambuly postmodelových investičných dohôd podpísaných s Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Nigériou.
Príkladom ustanovenia pred vzorovou DIP, ktoré rieši otázku korupcie v obmedzenej forme, môže byť článok 25 ods. 1 písm. c) DIP Uzbekistanu, ktorý zavádza korupciu ako dôvod na zrušenie rozhodnutia, ak sa preukáže, že "zo strany člena súdu alebo osoby, ktorá poskytuje rozhodujúce odborné znalosti alebo dôkazy".
2. Transparentnosť:
Otázkou transparentnosti sa zaoberá článok 6 vzorovej DIP. Týmto ustanovením sa zavádzajú povinnosti bezodkladného: (i) zverejnenie všetkých nástrojov, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie BIT, a (ii) odpoveď na žiadosti o informácie. Pozoruhodné obmedzenie uvedeného je stanovené v rozsahu odstránenia povinného prístupu k "informácie týkajúce sa konkrétnych investorov alebo investícií, ktorých zverejnenie by bránilo presadzovaniu práva".
V súčasnosti platné dvojstranné investičné dohody uplatňujú trochu opačné prístupy k pravidlám transparentnosti vzorovej dvojstrannej investičnej dohody. Hoci značný počet dohôd obsahuje znenie zodpovedajúce vyššie uvedenému (napr. dvojstranné investičné dohody uzavreté s Arménskom, Azerbajdžanom, Bangladéšom, atď..), rovnako evidentný počet je bez zreteľnej doložky o transparentnosti (napr. dvojstranné investičné dohody uzavreté s Bieloruskom, Bulharskom, atď..). A napokon tretia skupina dvojstranných investičných dohôd obsahuje pravidlá transparentnosti s výraznými úpravami (pozri, napr. iránska BIT, článok 4; kuvajtská BIT, článok 3; a líbyjská BIT, článok 3, atď..).
3. Doložka najvyšších výhod:
Článok 3 ods. 3 Modelovej DIP stanovuje, že "každá zmluvná strana poskytne investorom druhej zmluvnej strany a ich investíciám alebo výnosom zaobchádzanie nie menej priaznivé, ako poskytuje svojim vlastným investorom a ich investíciám alebo investorom ktoréhokoľvek tretieho štátu". Ochrana sa poskytuje v súvislosti s "správu, prevádzku, údržbu, používanie, užívanie, predaj a likvidáciu, ako aj riešenie sporov týkajúcich sa ich investícií alebo výnosov, podľa toho, čo je pre investora výhodnejšie". (Niektoré z predmodelových BIT (napr. s Bieloruskom, Hongkongom, Indiou, Malajziou, Čiernou Horou, Srbskom, atď..) neobsahujú špecifikovaný zoznam chránených investičných akcií.)
4. Nepriame investície:
Modelová BIT sa vzťahuje na priame aj nepriame investície. Niektoré predmodelové BIT však majú prísnejšie vymedzenie pojmu "investície" a prípadne sa nevzťahujú na nepriame investície (pozrinapr. dvojstranná investičná dohoda uzavretá s Iránom).
5. Ochrana životného prostredia:
Preambula vzorovej DIP sa zaoberá otázkou ochrany životného prostredia, keďže stanovuje, že zmluvné štáty:
- sa zaviazali plniť stanovené ciele spôsobom, ktorý je v súlade s ochranou životného prostredia, a
- uznáva zásady iniciatívy OSN Global Compact a že "investičné dohody a mnohostranné dohody o ochrane životného prostredia [...] majú podporovať globálny udržateľný rozvoj a že všetky prípadné nezrovnalosti by sa mali riešiť bez zmiernenia noriem ochrany".
Predmodelové BIT vo všeobecnosti nemajú podobné ustanovenia zahrnuté vo svojich preambulách. V rozpore s týmto všeobecným zistením sú preambuly postmodelových BIT podpísaných s Nigériou a Tadžikistanom podobné modelovým BIT a len preambuly BIT s Kazachstanom a Kirgizskom sú v tomto bode menej komplexné ako modelové BIT.
Pokiaľ ide o telo Model BIT, článok 4 výslovne uvádza, že "[t]Zmluvné strany uznávajú, že nie je vhodné podporovať investície oslabovaním domácich environmentálnych zákonov.". Postmodelové BIT majú ustanovenia v podobnom rozsahu.
V článku 7 ods. 4 vzorovej BIT sa uvádza, že "nediskriminačné opatrenia zmluvnej strany, ktoré sú navrhnuté a uplatňované na ochranu legitímnych cieľov verejného blaha, ako je... životné prostredie, nepredstavujú nepriame vyvlastnenie". Okrem BIT uzavretej s Kazachstanom obsahujú porovnateľné ustanovenie aj ďalšie postmodelové BIT.
Príkladom ustanovenia predmodelovej DIP, ktoré zohľadňuje ochranu životného prostredia, je článok 3 ods. 4 DIP uzavretej s Kuvajtom, v ktorom sa uvádza: "Investície sa v hostiteľskom zmluvnom štáte nesmú podrobiť dodatočným požiadavkám na výkon, ktoré by mohli brániť alebo obmedzovať ich rozširovanie alebo udržiavanie takým spôsobom, že by to nepriaznivo ovplyvnilo alebo poškodilo ich životaschopnosť, pokiaľ sa takéto požiadavky nepovažujú za nevyhnutné z dôvodov [...] životné prostredie [...]."
3.4 Vypovedala vaša jurisdikcia nejaké dvojstranné investičné dohody alebo podobné dohody? Ktoré? Prečo?
Rakúsko zatiaľ neoznámilo jednostranné vypovedanie žiadnej DIP.
Je však potrebné zdôrazniť, že rozhodujúce účinky prenosu právomocí v oblasti priamych investícií na EÚ (pozri otázka 3.2) sa ešte len určia.
4. Prípadové trendy
4.1 V akých prípadoch medzi investorom a štátom sa vaša jurisdikcia prípadne angažovala?
Ku dňu vydania tejto publikácie sa Rakúsko aktívne zapojilo do jedinej verejne známej arbitráže medzi investorom a štátom: B.V. Belegging-Maatschappij "Far East" proti Rakúskej republike (prípad ICSID č. ARB/15/32).
Konanie sa začalo v júli 2015 na základe DIP, ktorú Rakúsko uzavrelo s Maltou v roku 2002 (platná od marca 2004). Dochádzajúci investor tak tvrdil, že Rakúsko: (i) uložilo svojvoľné, neprimerané a/alebo diskriminačné opatrenia; (ii) odoprelo úplnú ochranu a bezpečnosť; (iii) porušilo platné zákazy priameho a nepriameho vyvlastnenia a (iv) odoprelo spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie.
Rozhodcovský súd zamietol žaloby z dôvodu právomoci v októbri 2017 po pojednávaní v bode, ktorý vznikol v marci toho istého roku.
4.2 Aký postoj zaujala vaša jurisdikcia k výkonu rozhodnutí vydaných proti nej?
Neuplatňuje sa (pozri otázku 4.1 vyššie).
4.3. V súvislosti s prípadmi ICSID, požiadala vaša jurisdikcia o konanie o anulovaní? Ak áno, z akých dôvodov?
Neuplatňuje sa (pozri otázku 4.1 vyššie).
4.4 Vznikli nejaké satelitné súdne spory, či už v súvislosti s vecnými nárokmi alebo pri výkone rozhodnutia?
Neuplatňuje sa (pozri otázku 4.1 vyššie).
4.5 Možno z predložených prípadov identifikovať nejaké spoločné trendy alebo témy, či už z hľadiska základných nárokov, výkonu alebo zrušenia?
Neuplatňuje sa (pozri otázku 4.1 vyššie).
5. Financovanie
5.1 Umožňuje vaša jurisdikcia financovanie nárokov investora a štátu?
Rakúski zákonodarcovia zatiaľ nepredložili žiadnu legislatívu, ktorá by upravovala otázku financovania tretích strán v súdnych a/alebo rozhodcovských konaniach. Regulačný rámec tak bol prijatý súdmi, ktoré zrejme (vo všeobecnosti) schválili zákonnosť financovania tretími stranami v konaniach o riešení sporov (pozri otázka 5.2 nižšie).
Otvorenosť voči prípustnosti financovania treťou stranou v sporoch medzi investorom a štátom môže navyše vychádzať z obchodných dohôd, o ktorých sa v súčasnosti rokuje na úrovni EÚ. Napríklad článok 8.26 podrobne skúmanej dohody CETA povoľuje financovanie treťou stranou len pod podmienkou povinného zverejnenia "názov a adresa tretej strany, ktorá poskytuje finančné prostriedky.".
5.2 Aká prípadná nedávna judikatúra v tejto oblasti sa vyskytla vo vašej jurisdikcii?
Prelomové rozhodnutie OGH z februára 2013 (6 Ob 224/12b) poskytuje zatiaľ najbližší pohľad na to, ako rakúsky najvyšší súd vníma zákonnosť financovania tretími stranami.
Relevantnou otázkou predloženou OGH bolo v podstate to, či dohody o financovaní tretími stranami porušujú pactum de quota litis zákaz stanovený v § 879 ods. 2 rakúskeho občianskeho zákonníka ("ABGB"). OGH síce upustil od vydania rozhodnutia vo veci samej, ale dospel k záveru, že postavenie účastníka konania nemôže byť ovplyvnené existenciou dohody o financovaní treťou stranou, a to ani v prípade, ak by sa zistilo, že takáto dohoda je v rozpore s pactum de quota litis pravidlo.
Rozhodnutie OGH sa všeobecne interpretuje ako potvrdenie zákonnosti financovania treťou stranou nielen vo vnútroštátnych súdnych konaniach, ale aj v medzinárodnej arbitráži.
5.3 Existuje vo vašej jurisdikcii veľa finančných prostriedkov na súdne spory/arbitráže?
Záujem rakúskeho trhu o financovanie tretími stranami sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Najmä v medzinárodných rozhodcovských konaniach majú strany sporu tendenciu starostlivo skúmať výhody a nevýhody financovania pri zabezpečovaní svojich nárokov. Spory medzi investormi a štátom nie sú výnimkou. Ako tradične etablované arbitrážne centrum, ktoré zahŕňa politickú neutralitu, dotknutí investori na celom svete dôrazne zvažujú využitie služieb popredných rakúskych praktikov bez ohľadu na to, či sa nároky akýmkoľvek spôsobom týkajú Rakúska. V závislosti od povahy nárokov, ktoré sa takto majú uplatniť, sa so špecializovanými inštitúciami v zahraničí opakovane dojednávajú dohody o financovaní treťou stranou.
6. Vzťah medzi medzinárodnými tribunálmi a vnútroštátnymi súdmi
6.1 Môžu tribunály preskúmavať trestné vyšetrovania a rozsudky vnútroštátnych súdov?
Podľa ustáleného pravidla rakúskeho práva je právna sila záverečná stránka odsúdenie v trestnom konaní sa musí chápať tak, že odsúdená osoba, ako aj akákoľvek tretia strana, musí rozsudok prijať. V následnom súdnom spore teda žiadna osoba nemôže tvrdiť, že nespáchala skutok, za ktorý bola odsúdená, bez ohľadu na to, či sa protistrana v následnom konaní zúčastnila trestného konania v akomkoľvek postavení.
S výhradou uvedeného môžu mať medzinárodné tribunály pomerne obmedzenú právomoc posudzovať účinky odsúdenia v trestnom konaní a/alebo vyšetrovania ako (zistenej) skutočnosti voči akýmkoľvek platným povinnostiam štátu v porovnaní s investorov z právneho hľadiska.
6.2 Majú vnútroštátne súdy právomoc riešiť procesné otázky vyplývajúce z rozhodcovského konania?
Zásah vnútroštátnych súdov závisí od určenia príslušného sídla a zvolených pravidiel rozhodcovského konania. Vo všeobecnosti platí, že v rozhodcovských konaniach, ktoré nie sú predmetom ICSID, môžu vnútroštátne súdy zasahovať do rozhodcovských konaní so sídlom v Rakúsku, ak je to výslovne stanovené v rakúskom občianskom súdnom poriadku (ďalej len "ZPO"). Možno rozlíšiť dve skupiny prípustného konania vnútroštátnych súdov v procesných otázkach vyplývajúcich z rozhodcovského konania:
a. Na základe predchádzajúcej žiadosti rozhodcovského súdu:
- vykonať predbežné opatrenie vydané rozhodcovským súdom (§ 593 ZPO) alebo
- vykonávať súdne úkony, na ktoré nemá rozhodcovský súd právomoc (napr. nútiť svedkov, aby sa dostavili, nariadiť sprístupnenie dokumentov, atď..), vrátane žiadania zahraničných súdov a orgánov o vykonanie takýchto úkonov (§ 602 ZPO).
b. S výhradou osobitných procesných povolení vyplývajúcich zo ZPO:
- udeliť predbežné opatrenie (§ 585 ZPO);
- vymenovať rozhodcov (§ 587 ZPO; pozri otázka 6.7 nižšie); alebo
- rozhodnúť o námietke rozhodcu (§ 589 ZPO).
6.3 Aké právne predpisy upravujú výkon rozhodcovského konania?
Rakúsko je zmluvnou stranou Newyorského dohovoru aj dohovoru ICSID (pozri otázka 2.1 vyššie). Napriek tomu oba medzinárodné nástroje (pozri Článok III a ďalšie. Newyorský dohovor; článok 54 a ďalšie. Dohovor ICSID) sa v záujme správneho vykonávania obrátiť na vnútroštátne procesné predpisy.
Rakúski zákonodarcovia jasne rozlišujú medzi pravidlami o presadzovaní domácich (t. j.. vydané v rozhodcovskom konaní s dohodnutým sídlom rozhodcovského konania v Rakúsku) a zahraničné (t. j. vydané v rozhodcovskom konaní s dohodnutým sídlom rozhodcovského konania mimo Rakúska) rozhodcovské rozsudky.
V prvom prípade sa v § 1 rakúskeho exekučného zákona (ďalej len "EO") stanovuje, že vnútroštátne rozhodnutia, proti ktorým nie je možné podať odvolanie (vrátane dohôd o urovnaní), sa môžu vykonať priamo ako exekučné tituly.
Na rozdiel od vyššie uvedeného, hlava III EO (oddiel 403 a nasl.) sa vyžaduje formálne uznanie zahraničných rozhodcovských rozsudkov pred ich vnútroštátnym výkonom, pokiaľ by sa rozsudky nemali vykonať bez predchádzajúceho samostatného vyhlásenia vykonateľnosti na základe i) uplatniteľnej medzinárodnej dohody (napr. zmluvy s uplatniteľnou povinnosťou vzájomnosti pri uznávaní a výkone) alebo ii) aktu Európskej únie.
6.4 Do akej miery existujú zákony, ktoré stanovujú imunitu rozhodcov?
Rakúske rozhodné právo uprednostňuje koncepciu právnej zodpovednosti pred absolútnou imunitou rozhodcov. V § 594 ods. 4 ZPO sa v tejto súvislosti jasne stanovuje, že "[a]rozhodca, ktorý nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu z prijatia svojho vymenovania vôbec alebo včas, zodpovedá stranám za všetky škody spôsobené jeho neoprávneným odmietnutím alebo oneskorením".
6.5 Existujú nejaké obmedzenia autonómie strán pri výbere rozhodcov?
Autonómia strán pri výbere rozhodcov nie je výslovne obmedzená. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že všeobecne prijímaný výklad § 587 ZPO umožňuje vymenovať za rozhodcov len fyzické osoby. Okrem toho aktívni rakúski sudcovia nemôžu pôsobiť ako rozhodcovia.
6.6 Ak spôsob výberu rozhodcov zvolený stranami zlyhá, existuje štandardný postup?
Áno. V súlade s § 587 ods. 3 ZPO, ak spôsob výberu rozhodcov dohodnutý stranami zlyhá z jedného z vymenovaných dôvodov, "ktorákoľvek zo strán môže požiadať súd, aby vykonal potrebné vymenovanie, pokiaľ dohodnutý postup vymenovania nestanovuje iné prostriedky na zabezpečenie vymenovania".
Aby sa predišlo pochybnostiam, v prípade, že sa strany na začiatku nedohodnú na postupe vymenovania, platný štandardný postup vymenovania je výslovne stanovený v § 587 ods. 2 ZPO.
6.7 Môže vnútroštátny súd zasiahnuť do výberu rozhodcov?
Vnútroštátne súdy môžu byť vyzvané, aby vymenovali rozhodcov v súlade s § 587 ods. 3 ZPO (pozri otázku 6.6 vyššie).
7. Uznávanie a presadzovanie
7.1 Aké sú právne požiadavky na rozhodnutie na účely výkonu rozhodnutia?
Podľa článku IV ods. 1 písm. a) Newyorského dohovoru musí žiadateľ, ktorý žiada o uznanie rozhodcovského rozsudku, predložiť originál rozhodcovského rozsudku (alebo jeho overenú kópiu) a originál rozhodcovskej zmluvy (alebo jej overenú kópiu). Podľa článku 614 ods. 2 ZPO je v tomto ohľade rozhodnutie o tom, či žiadateľ predloží príslušnú rozhodcovskú zmluvu (alebo jej overenú kópiu), v právomoci sudcu. Keďže príslušné okresné súdy skúmajú len splnenie formálnych požiadaviek, rakúsky najvyšší súd to poňal viac formalisticky - požaduje preskúmanie, či názov povinného uvedený v žiadosti o povolenie výkonu rozhodnutia je v súlade s názvom uvedeným v rozhodcovskom rozsudku.
Okrem uvedeného sa na rozhodcovský rozsudok môže vzťahovať § 606 ZPO, podľa ktorého musí byť rozhodcovský rozsudok (i) písomný a (ii) podpísaný rozhodcami. Ďalšie formálne požiadavky sa môžu uplatniť v prípade, že sa strany nedohodnú.
7.2 Na akom základe môže strana namietať proti uznaniu a výkonu rozhodcovského rozsudku?
Rakúske súdy nie sú oprávnené preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho podstaty. Proti rozhodcovskému rozsudku sa nemožno odvolať. Je však možné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku (tak rozsudku o príslušnosti, ako aj rozsudku vo veci samej) z veľmi špecifických, úzkych dôvodov, a to
- rozhodcovský súd prijal alebo odmietol právomoc, hoci neexistuje rozhodcovská zmluva alebo platná rozhodcovská zmluva;
- strana nebola schopná uzavrieť rozhodcovskú dohodu podľa práva, ktoré sa na ňu vzťahuje;
- strana nemohla predložiť svoj prípad (napr. nebola riadne informovaná o vymenovaní rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní);
- rozhodcovský rozsudok sa týka veci, ktorá nie je upravená v rozhodcovskej zmluve alebo na ktorú sa nevzťahujú podmienky rozhodcovskej zmluvy, alebo sa týka vecí, ktoré presahujú rámec nároku, o ktorý sa v rozhodcovskom konaní žiada - ak sa takéto nedostatky týkajú oddeliteľnej časti rozhodcovského rozsudku, táto časť sa musí zrušiť;
- zloženie rozhodcovského súdu nebolo v súlade s § 577 až 618 ZPO alebo dohodou strán;
- rozhodcovské konanie nebolo v súlade so základnými zásadami rakúskeho právneho systému (verejný poriadok); a
- ak sú splnené podmienky na obnovu konania vnútroštátneho súdu v súlade s § 530 ods. 1 ZPO.
7.3 Aký postoj zaujali vaše vnútroštátne súdy v súvislosti s imunitou štátu a vymáhaním pohľadávok voči štátnemu majetku?
Cudzím krajinám sa priznáva imunita na konanie len v rozsahu ich zvrchovanosti. Imunita sa nevzťahuje na konanie súkromnej obchodnej povahy. Zahraničné aktíva v Rakúsku sú teda vyňaté z výkonu rozhodnutia v závislosti od ich účelu: ak sú určené výlučne na súkromné transakcie, môžu byť zaistené a stať sa predmetom výkonu rozhodnutia; ak sú však určené na výkon zvrchovaných právomocí (napr. úlohy veľvyslanectva), nemožno nariadiť žiadne exekučné opatrenia. V príslušnom rozhodnutí v tejto veci OGH dospel k záveru (pozri 3 Ob 18/12), že všeobecná imunita na majetok štátu sa nepredpokladá, namiesto toho je povinný štát povinný preukázať, že pri pozastavení exekučného konania podľa § 39 EO konal so zvrchovanou právomocou.
7.4 V akej judikatúre sa posudzovala otázka podnikového závoja v súvislosti so štátnym majetkom?
Vzhľadom na absenciu inštruktívnej judikatúry by bolo racionálne dospieť k záveru, že prelomenie korporátneho závoja v súvislosti so štátnym majetkom by bolo právne prípustné, pokiaľ by pravidlá o rozsahu štátnej imunity (pozri otázka 7.3 vyššie) sú doplnené splnením platných legislatívnych požiadaviek na prelomenie korporátneho závoja.