logoIlo

Súdny dvor rozhodol o platnosti doručenia písomnosti na inom mieste

Autor: Mgr: Klaus Oblin

Najvyšší súd nedávno rozhodol(1) o tom, či a za akých okolností je doručenie písomnosti platné na inom mieste, ako bolo pôvodne uvedené. Podľa súdu sa uplatňuje právo štátu, ktorý vykonáva doručovanie.

Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia EÚ o doručovaní (1393/2007) sa uplatňuje právo štátu, ktorý vykonáva doručovanie (ak sa nepožaduje inak). Príslušné právo upravuje:

  • spôsoby doručovania súdnych zásielok;
  • ako sa musí podrobne vykonať a
  • technické údaje v nich uvedené.

Stále však nie je jasné, či miestne právo odpovedá aj na otázku, či môže byť doručenie písomnosti platné na inom mieste, ako je miesto určené ako adresa príjemcu.

Podľa Najvyššieho súdu musí súd na posúdenie zákonnosti doručovania súdnych zásielok vo všeobecnosti uplatniť právo, ktorým sa riadi. Avšak v súlade s § 106 ods. 2 nemeckého občianskeho súdneho poriadku, ak je doručenie súdneho konania súčasťou medzisúdnej pomoci, potom sa - z rakúskeho právneho hľadiska - uplatňuje právo štátu, ktorý doručenie vykonal. Preto sa príslušné rakúske právo vzťahuje na právo príslušného štátu.

Ak súd požiada o doručenie písomnosti podľa práva štátu, ktorý žiadosť vykonáva, neznamená to výslovne doručenie písomnosti podľa zákona o doručovaní písomností. Podmienené uznesením podľa § 7 zákona by malo za následok nezákonné doručenie písomnosti, ak by sa doručovala na inú adresu. Zákon o doručovaní písomností totiž stanovuje len "technické podrobnosti" doručovania písomností v Rakúsku; tieto podrobnosti sa v iných krajinách neuplatňujú. V súlade s § 106 ods. 2 nemeckého zákonníka, ak je doručovanie písomností súčasťou medzisúdnej pomoci, rakúske doručovanie písomností odkazuje na doručovanie písomností v príslušnom štáte.

Najvyšší súd nakoniec rozhodol, že žiadosť o doručenie súdneho rozhodnutia možno zákonne vykladať len podľa práva príslušného štátu. Ak sa v tomto zákone uvádza, že doručovanie súdnych zásielok sa môže uskutočniť aj na inom mieste, nie je dôvod považovať to za nezákonné. Inými slovami, vhodné miesto doručovania písomností - teda miesto, kde sa doručuje písomnosť v súlade s § 2 ods. 4 zákona o doručovaní písomností - musí byť určené právom príslušného štátu.

Poznámky na záver

(1) Najvyšší súd, 29. septembra 2016, 2 Ob 158/16y.