Úvod

Taliansky súd nedávno vydal platobný rozkaz proti spoločnosti registrovanej v Rakúsku v prospech talianskeho žalobcu, v ktorom rakúskej spoločnosti nariadil zaplatiť približne 2,7 milióna EUR. EUR, avšak podľa rakúskeho najvyššieho súdu,(1) taliansky platobný príkaz vydaný po ex parte konanie (t. j. konanie, v ktorom žalovaný nevystupuje) nie je vykonateľné podľa článku 23 nariadenia Brusel I.

Nariadenie Brusel I sa vzťahovalo na rozhodnutie talianskeho súdu, ktorého výkon bol predmetom tohto konania.

Platobné príkazy

Súdne rozhodnutie môže vnútroštátny súd vykonať len vtedy, ak je klasifikované ako "rozhodnutie" v zmysle článku 23 nariadenia. To bolo v tomto prípade sporné z viacerých dôvodov.

Typ súdneho príkazu vydaného v tejto veci sa riadi článkami 633 a nasledujúcimi talianskeho občianskeho súdneho poriadku. Vydáva sa v skrátenom konaní, ktoré umožňuje veriteľovi získať vykonateľné súdne rozhodnutie na základe jeho návrhu, ak takýto návrh nebol pôvodne doručený dlžníkovi.

Konanie sa začína návrhom, ktorým veriteľ žiada súd, aby na základe určitých dôkazov vydal platobný rozkaz voči dlžníkovi. Tento platobný rozkaz zaväzuje dlžníka zaplatiť určitú sumu alebo dodať určitý tovar v stanovenej lehote (článok 641 pravidiel). Ak sú splnené všetky formálne požiadavky a sudca je po posúdení ich presvedčivosti presvedčený, že pohľadávka je oprávnená, vydá platobný rozkaz. V platobnom rozkaze informuje dlžníka, že bude vykonaný po uplynutí lehoty, pokiaľ dlžník nepodá námietku.

Samotný platobný rozkaz vo všeobecnosti nie je vykonateľný. Na jeho výkon je potrebné súdne povolenie, ktoré sa vydá na žiadosť navrhovateľa po uplynutí lehoty. Ak dlžník nepodá odpor v danej lehote a ak nebol udelený predbežný výkon, platobný rozkaz bude vyhlásený za vykonateľný po uplynutí lehoty na žiadosť veriteľa.

Ak dlžník podá námietku, konanie bude pokračovať podľa pravidiel upravujúcich bežné občianskoprávne konanie.

Ak o to veriteľ požiada, platobný rozkaz sa môže stať vykonateľným súčasne s jeho vydaním - napríklad ak by omeškanie mohlo viesť k veľkým škodám (článok 642 ods. 2 pravidiel). Súd však môže na základe námietky dlžníka túto vykonateľnosť zo závažných dôvodov odložiť. Takéto rozhodnutie nemožno napadnúť.

Taliansky platobný rozkaz, ktorý je vyhlásený za vykonateľný v samostatnom konaní v Taliansku na základe námietky dlžníka, možno uznať v súlade s článkom 32 nariadenia Brusel I.

V danom prípade bol však platobný rozkaz vydaný ako okamžite vykonateľný bez toho, aby sa protistrane poskytla možnosť vyjadriť sa.

Precedens ESD

Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol(2) že predbežné súdne príkazy alebo príkazy určené na zabezpečenie pohľadávky, ktoré boli vydané bez predvolania žalovaného a ktorých výkon sa požaduje bez predchádzajúceho doručenia (t. j, ex parte rozhodnutia) nie sú oprávnené na uznanie a výkon podľa hlavy III Bruselského dohovoru z roku 1968 (teraz hlava III nariadenia Brusel I).

ESD toto obmedzenie vysvetlil argumentom, že cieľom Bruselského dohovoru z roku 1968 je zabezpečiť, aby sa konania vedúce k súdnym rozhodnutiam viedli v súlade s riadnym procesom, ako to stanovujú ciele dohovoru. Vzhľadom na záruky poskytnuté odporcom v riadnych konaniach je hlava III dohovoru pomerne veľkorysá, pokiaľ ide o uznávanie a výkon. Preto je Bruselský dohovor z roku 1968 (teraz článok 32 nariadenia Brusel I) určený pre také súdne rozhodnutia, ktoré sú alebo by mohli byť založené na súdnom konaní.

Súdne rozhodnutia, ktoré boli prijaté v rozhodujúcom štáte bez toho, aby bola protistrane poskytnutá možnosť vyjadriť sa, nemožno uznať. Väčšina právnikov sa preto zhoduje, že súdne rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za okamžite vykonateľné, nemožno uznať podľa článku 32 nariadenia Brusel I.

Komentár

Rozhodnutia vydané súdmi jedného členského štátu EÚ možno vo všeobecnosti vykonať v ktoromkoľvek inom členskom štáte. V tomto prípade však bol taliansky platobný rozkaz vydaný bez toho, aby rakúska spoločnosť mala možnosť reagovať, a zároveň bol vyhlásený za okamžite vykonateľný v Taliansku. V tomto prípade rozhodnutie nemohlo byť vykonané v Rakúsku, pretože rakúskemu žalovanému nebol poskytnutý riadny proces a nemal možnosť vyjadriť svoje námietky proti pohľadávke.

Ďalšie informácie o tejto téme získate od Klaus Oblin v spoločnosti Oblin Melichar telefonicky (+43 1 505 37 05), faxom (+43 1 505 37 05 10) alebo e-mailom ([email protected]). Webová stránka Oblin Melichar je dostupná na adrese www.oblin.at.

Poznámky na záver

(1) OGH 19. septembra 2012, 3 Ob 123/12b.

(2) Denilauler proti Couchet Frères, vec 125/79, 1980, 1553.