logoIlo

Najvyšší súd rozhodol o medzinárodnej súdnej právomoci v prípadoch porušenia autorských práv

Autor: Mgr: Klaus Oblin

Každá platba vykonaná podľa § 42b ods. 1 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom sa považuje za dlh, ktorý sa musí splniť v sídle veriteľa. Preto súdy v sídle organizácie kolektívnej správy práv majú právomoc vo veciach porušenia autorského práva prostredníctvom satelitného prenosu a v prípade jeho prípadného neuhradenia.

V nedávnom prípade Najvyšší súd rozhodol, že právomoc v prípadoch deliktov podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Brusel I sa musí vykladať len podľa tohto nariadenia. Podľa tohto nariadenia sú delikty protiprávnymi činmi, ktoré v konečnom dôsledku vyžadujú od žalovaného náhradu škody a nie sú spojené so zmluvou v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia. Podľa súdu táto právomoc zahŕňa tak miesto pôvodného skutku, ako aj miesto, kde škoda vznikla alebo má vzniknúť. Ak sú skutky spáchané na diaľku, účastník môže podať žalobu buď v mieste deliktu, alebo v mieste vzniku škody; ako miesto účinku však možno uviesť len miesto, kde došlo k prvému protiprávnemu skutku.

Podľa § 17b ods. 1 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v prípade satelitného vysielania právo tvorcu na využívanie zahŕňa zaradenie signálov podporujúcich program, ktoré sú pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej spoločnosti, do neprerušeného komunikačného reťazca zo satelitu späť na Zem. Preto sa podľa odseku 2 rozhlasové vysielanie prostredníctvom satelitu uskutočňuje len v krajine, ktorá signál vysiela. Hoci § 17b ods. 1 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom treba vykladať v zmysle smernice EÚ o satelite (93/83/EHS), táto smernica neobsahuje žiadne procesné ustanovenia, a už vôbec nie ustanovenia týkajúce sa medzinárodnej súdnej právomoci.

Podľa § 42b ods. 1 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom nezaplatenie náhrady zakladá nárok z dôvodu "deliktuálneho konania alebo konania podobného deliktu": delikt spočíva v porušení povinnosti zaplatiť. Súd teda rozhodol, že miestom deliktuálneho konania je miesto, kde musí byť povinnosť platiť splnená. Keďže peňažné dlhy sa musia plniť v mieste sídla veriteľa (Článok 907a ods. 1 Občianskeho zákonníka), sú príslušné vnútroštátne súdy v rakúskom sídle organizácie kolektívnej správy. To platí aj pre žaloby o zdržanie sa konania a informácie, zatiaľ čo súd v mieste účinku má právomoc len vo vzťahu k stratám, ktoré vznikli v krajine tohto súdu.