logo icgl

Podnikateľská kriminalita 2022

Autor: Mgr: Michael Ibesich

1 Všeobecné trestné právo

1.1 Ktoré orgány môžu stíhať trestné činy v oblasti podnikania a existujú rôzne orgány presadzovania práva na vnútroštátnej a regionálnej úrovni?

Trestné činy v oblasti podnikania sa primárne riadia trestným právom a stíha ich rakúska prokuratúra (Staatsanwaltschaft, StA) alebo špecializovanejšia prokuratúra pre presadzovanie trestných činov v oblasti podnikania a korupcie (Zentrale Staatsanwaltschaft zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption, WKStA).

Existujú však aj iné orgány, ktoré môžu byť zodpovedné za stíhanie trestných činov v oblasti podnikania, napríklad finančné trestné orgány v prípade určitých finančných trestných činov.

Rakúsky trestný zákonník (Strafgesetzbuch, StGB) rozlišuje medzi trestnými činmi, ktoré sa stíhajú z úradnej moci (Offizialdelikte), a trestnými činmi, ktorých stíhanie musí povoliť obeť (Ermächtigungsdelikte) alebo v prípade ktorých musí obeť sama podať obžalobu (Privatanklagedelikte). Väčšina trestných činov sa však stíha z úradnej moci.

1.2 Ak existuje viac ako jeden súbor orgánov presadzovania práva, ako sa rozhoduje o tom, ktorý orgán bude vec vyšetrovať a stíhať?

V každom sídle krajského súdu, ktorý je príslušný pre trestné veci, je zriadená prokuratúra. Tieto prokuratúry sú zodpovedné za vyšetrovanie a trestné stíhanie v pôsobnosti tohto súdu a na okresných súdoch podriadených krajskému súdu, kde ich môžu zastupovať okresní prokurátori. Väčšina týchto okresných prokurátorov nie sú vyškolení právnici, ale špeciálne vyškolení štátni zamestnanci. Okresní prokurátori sa zaoberajú len trestnými činmi s nízkymi trestami.

Približne pred desiatimi rokmi bola zriadená prokuratúra, ktorá sa zaoberá najmä korupciou a trestnou činnosťou bielych golierov: Prokuratúra pre presadzovanie práva v oblasti trestných činov súvisiacich s podnikaním a korupciou (WKStA). Okrem iného je zodpovedná za závažné úradné a korupčné trestné činy, ako aj za trestné činy bielych golierov a finančné trestné činy so škodou
presahujúce 5 miliónov EUR.

Prokurátor je zodpovedný za začatie trestného konania, ako aj za vyšetrovanie, vznesenie obvinenia alebo pozastavenie vyšetrovacích postupov. Prokurátorom pri vyšetrovaní pomáha kriminálna polícia. Na niektoré vyšetrovacie opatrenia sa vyžaduje súdne povolenie.

1.3 Existuje nejaké občianskoprávne alebo správne vymáhanie trestných činov v oblasti podnikania? Ak áno, ktoré orgány presadzujú zákony v občianskoprávnej oblasti a proti ktorým trestným činom bojujú?

Obeť sa môže pripojiť k trestnému konaniu ako súkromná osoba a/alebo podať občianskoprávnu žalobu. Po vyhratom občianskoprávnom konaní môže byť priznaná suma exekvovaná na obžalovaného.

V trestnom konaní môžu orgány činné v trestnom konaní nariadiť zhabanie alebo zmrazenie účtov. Obete trestných činov majú právo nahliadať do spisov a môžu tieto informácie využívať.

Rakúske právo umožňuje požiadať o dočasné súdne príkazy na zabezpečenie pohľadávok.

Existujú rôzne správne orgány, ktoré môžu ukladať správne sankcie v závislosti od odvetvia, v ktorom došlo k porušeniu.

1.4 Vyskytli sa vo vašej jurisdikcii v uplynulom roku nejaké závažné prípady trestnej činnosti v oblasti podnikania?

Najpozoruhodnejším prípadom obchodnej kriminality v Rakúsku v posledných rokoch bol takzvaný "škandál BUWOG". Po troch rokoch súdneho procesu bol v decembri 2020 bývalý rakúsky minister financií
- ako jeden z viacerých obžalovaných - bol odsúdený na osem rokov väzenia (prebieha odvolacie konanie). Predmetom konania bolo okrem iného obvinenie z korupcie v súvislosti s platbami vo výške miliónov eur, ktoré súviseli s privatizáciou federálnych bytov.

2 Organizácia súdov

2.1 Ako sú štruktúrované trestné súdy vo vašej jurisdikcii? Existujú špecializované trestné súdy pre konkrétne trestné činy?

V prvom stupni rozhoduje buď okresný súd (Bezirksgericht), alebo krajský súd (Landesgericht). Okresné súdy sú príslušné rozhodovať o všetkých trestných činoch, za ktoré hrozí len peňažný trest alebo trest odňatia slobody nepresahujúci jeden rok. Krajské súdy sú príslušné rozhodovať o všetkých priestupkoch a trestných činoch, za ktoré hrozí trest odňatia slobody presahujúci jeden rok, ako aj - bez ohľadu na hrozbu trestu - o niektorých trestných činoch uvedených v zákone (napr. nebezpečné vyhrážanie).

Zatiaľ čo veci na okresných súdoch rozhoduje vždy jeden sudca, zloženie krajských súdov sa líši. Trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie alebo hroziaci trest s dolnou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov a navyše s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov, ako aj iné osobitné trestné činy uvedené v zákone (napr. politické trestné činy), sú prejednávané v senáte zloženom z troch profesionálnych sudcov a ôsmich porotcov (Geschworenengericht). Trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s dolnou hranicou trestnej sadzby presahujúcou päť rokov, ktoré nepatria do pôsobnosti Geschworenengerichtu, ako aj trestné činy uvedené v zákone (napr. sprenevera, závažný podvod - ak bola prekročená určitá výška škody alebo bol úmysel ju prekročiť), sú súdené pred senátom zloženým z jedného alebo dvoch sudcov a dvoch laických porotcov (Schöffengericht). O ostatných trestných činoch rozhoduje jediný sudca.

Neexistujú žiadne špecializované trestné súdy pre konkrétne trestné činy.

V druhom stupni sú príslušné vyššie krajské súdy (Oberlandesgerichte) a/alebo Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof ) v závislosti od toho, ktorý súd bol príslušný v prvom stupni, a od povahy odvolania.

2.2 Existuje právo na porotu v súdnych konaniach týkajúcich sa obchodných trestných činov?

Podľa rakúskeho práva neexistuje základné právo obvineného na konanie pred porotou. Ako bolo uvedené vyššie, v závislosti od hroziaceho trestu alebo obvineného trestného činu môže, ale nemusí byť porotný súd (Geschworenengericht alebo Schöffengericht) povinný.

3 Osobitné zákony a trestné činy

3.1 Opíšte všetky zákony, ktoré sa vo vašej jurisdikcii bežne používajú na stíhanie trestných činov v oblasti podnikania, vrátane prvkov trestných činov a požadovaného duševného stavu obvineného:

Podvody s cennými papiermi

Podľa rakúskeho trestného práva sa osoba dopustí podvodu, ak uvedením niekoho do omylu o skutočnostiach spôsobí, že táto osoba vykoná, strpí alebo sa zdrží konania, ktoré poškodí túto osobu alebo majetok inej osoby, s úmyslom protiprávne obohatiť seba alebo tretiu osobu prostredníctvom konania oklamanej osoby.

V každom prípade rakúsky zákon o burze cenných papierov z roku 2018 (Börsegesetz 2018, BörseG 2018) by sa mali spomenúť v súvislosti s podvodmi s cennými papiermi. Tento zákon upravuje správny delikt zneužitia dôverných informácií a manipulácie s trhom, ako aj manipuláciu s trhom, ktorú trestá súd.

Účtovné podvody

Zatiaľ čo v Rakúsku boli dlho trestné činy účtovných podvodov roztrúsené vo viacerých zákonoch (napr. zákon o akciových spoločnostiach, zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným), v roku 2016 boli trestné činy účtovných podvodov zahrnuté do Trestného zákona.

Osoby s rozhodovacími právomocami a oprávnení zástupcovia podliehajú trestnému stíhaniu, napríklad ak uvedú nepravdivé alebo neúplné informácie o čistom majetku, finančnej situácii alebo výsledkoch hospodárenia spoločnosti, napríklad v ročnej účtovnej závierke alebo na valnom zhromaždení, ak by tým mohli spôsobiť značnú škodu (spoločnosti, akcionárom, veriteľom atď.).

Obchodovanie s využitím dôverných informácií

Zneužitie dôverných informácií je správnym deliktom aj trestným činom. Príslušné ustanovenia sa nachádzajú v rakúskom zákone o burze cenných papierov z roku 2018 (BörseG 2018). Využitie dôverných informácií pre seba alebo tretiu stranu je trestným činom. Môže sa to uskutočniť nákupom a predajom cenných papierov, zmenou alebo zrušením obchodných pokynov, odporúčaním cenných papierov alebo odovzdaním informácií tretím osobám.

Sprenevera

Rakúske trestné právo rozlišuje dva druhy sprenevery ("Untreue" a "Veruntreuung").

"Untreue" je spáchaný vtedy, keď niekto vedome zneužije svoju právomoc nakladať s cudzím majetkom/poviní inú osobu k nakladaniu s cudzím majetkom, a tým poškodí cudzí majetok. Osoba zneužíva svoju právomoc, ak bezdôvodne porušuje také pravidlá, ktoré slúžia na ochranu majetku skutočného vlastníka.

"Veruntreuung" je spáchaný vtedy, keď si niekto prisvojí vec, ktorá mu bola zverená alebo ktorú mu zverila tretia osoba, s úmyslom neoprávnene obohatiť seba alebo tretiu osobu.

Podplácanie vládnych úradníkov

Trestný čin podplácania verejných činiteľov je komplexne upravený. V zásade sú trestne zodpovedné obe strany, t. j. verejný činiteľ, ktorý žiada výhodu, aj ten, kto verejnému činiteľovi výhodu sľúbi.

Verejný činiteľ je trestne stíhateľný, ak požaduje, prijme alebo si nechá sľúbiť výhodu za vykonanie alebo opomenutie úradného úkonu, ktorým poruší svoje povinnosti, alebo za vykonanie alebo opomenutie úradného úkonu pre seba alebo tretiu osobu, ktorým poruší svoje povinnosti.

Verejný činiteľ je trestne stíhateľný aj vtedy, ak požaduje výhodu pre seba alebo tretiu osobu alebo prijme alebo si nechá sľúbiť neoprávnenú výhodu s úmyslom nechať sa ovplyvniť pri výkone svojej činnosti verejného činiteľa.

Ako už bolo uvedené, trestne stíhaná je aj osoba, ktorá ponúkne, sľúbi alebo poskytne výhodu verejnému činiteľovi alebo tretej osobe.

Trestné činy proti hospodárskej súťaži

Rakúsky trestný zákonník zakazuje dohody obmedzujúce hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Každý, kto podá žiadosť o účasť na verejnom obstarávaní alebo predloží ponuku, alebo vedie rokovania na základe nezákonnej dohody, ktorej cieľom je primäť verejného obstarávateľa, aby prijal určitú ponuku, podlieha trestnému stíhaniu. Zdá sa, že v takýchto prípadoch je možný aj trest za podvod.

Dohody o cene medzi uchádzačmi v súkromných verejných súťažiach môžu predstavovať podvod.

Rakúsky spolkový zákon proti kartelom a iným obmedzeniam hospodárskej súťaže (Kartellgesetz 2005, KartG 2005) zakazuje okrem iného zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Takéto zneužívanie môže spočívať najmä v požadovaní nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok, ktoré sa odchyľujú od tých, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou vznikli, ak by existovala účinná hospodárska súťaž, pričom sa berie do úvahy najmä správanie podnikateľov na porovnateľných trhoch s účinnou hospodárskou súťažou.

Kartely a iné porušenia hospodárskej súťaže

Uvedený rakúsky kartelový zákon okrem iného zakazuje všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktorých cieľom alebo účinkom je zabrániť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž (kartely).

Spolkový zákon proti nekalej súťaži (Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb, UWG) zakazuje napríklad agresívne alebo klamlivé obchodné praktiky na ochranu podnikateľov a spotrebiteľov. V prípade porušenia sú okrem žalôb o zdržanie sa konania a náhradu škody možné aj sankcie.

Daňové trestné činy

Rakúsky zákon o finančnej kriminalite (Finanzstrafgesetz - FinStrG) upravuje širokú škálu finančných trestných činov. Niektoré trestné činy patria do právomoci súdov, iné sú v kompetencii daňových orgánov.

Medzi trestné činy patria daňové úniky, pašovanie, daňové podvody a cezhraničné podvody s DPH.

Podvody pri uzatváraní vládnych zmlúv

Odkazuje sa na predchádzajúce poznámky.

Boli vytvorené samostatné trestné činy, pokiaľ ide o podvody s výdavkami poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie a spreneveru finančných prostriedkov a majetku poškodzujúcu finančné záujmy Európskej únie.

Environmentálne trestné činy

Rakúsky trestný zákonník upravuje rozsiahle trestné činy proti životnému prostrediu. Patrí medzi ne napríklad úmyselné a nedbanlivostné poškodzovanie životného prostredia.

Zákon o financovaní kampaní/volebné právo

Právna úprava v tejto oblasti sa nachádza vo federálnom zákone o financovaní politických strán z roku 2012 (Parteiengesetz 2012 - PartG).

Uvádza sa v ňom napríklad, že každá politická strana musí každoročne verejne informovať o povahe svojich príjmov a výdavkov v správe o zodpovednosti. Dvor audítorov tieto správy preskúmava. Upravujú sa aj dary a iné výhody pre strany. Sú stanovené limity a požiadavky na podávanie správ.

Manipulácia s trhom v súvislosti s predajom derivátov

Rakúsky zákon o burze cenných papierov (Börsegesetz 2018, BörseG 2018) sa manipulácia s trhom považuje za trestný čin a odkazuje na príslušné európske právne predpisy (nariadenie o zneužívaní trhu (MAR); smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID)). Niektoré z týchto trestných činov sú správnymi deliktmi, ktoré stíha Úrad pre finančný trh, zatiaľ čo iné trestajú súdy.

Pranie špinavých peňazí alebo bankový podvod

Trestný čin prania špinavých peňazí nadobudol v posledných rokoch na význame aj vďaka európskej legislatíve.

Trestnoprávne ustanovenie sa vzťahuje na pranie špinavých peňazí na základe dvoch rôznych spájajúcich faktorov. Na jednej strane ide o majetok, ktorý pochádza z konkrétneho predikatívneho trestného činu, a na druhej strane - bez toho, aby bol relevantný konkrétny predikatívny trestný čin - o majetok, ktorý patrí teroristickej organizácii.

V mnohých oblastiach boli zavedené rozsiahle požiadavky na audit a podávanie správ s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí. Týka sa to napríklad úverových a finančných inštitúcií, poisťovní, ako aj advokátov a notárov, ktorí musia dôkladne kontrolovať všetky transakcie, pri ktorých vykonávajú finančné alebo realitné operácie v mene a na účet svojho klienta atď.

Kybernetická bezpečnosť a právo na ochranu údajov

Rakúsky trestný zákonník pozná niekoľko trestných činov súvisiacich s počítačovou kriminalitou.

Trestné činy zahŕňajú neoprávnený prístup do počítačového systému, porušenie telekomunikačného tajomstva, neoprávnený zásah do údajov, poškodenie údajov, narušenie fungovania počítačového systému, zneužitie počítačových programov alebo prístupových údajov atď. Okrem týchto konkrétnych trestných činov sa môžu uplatniť aj všeobecné trestné činy, ako napríklad podvod.

Rakúsky zákon o ochrane údajov (Datenschutzgesetz, DSG) obsahuje základné právo na ochranu údajov. Okrem rakúskeho zákona o ochrane údajov sa v Rakúsku priamo uplatňuje aj európske všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR).

Obchodné sankcie a porušenia kontroly vývozu

Rakúsky zákon o zahraničnom obchode a platbách z roku 2011 (Außenwirtschaftsgesetz 2011, AußWG 2011) implementovala kľúčové požiadavky európskeho práva a obsahuje ustanovenia o kontrole vývozu, kontrole pohybu obranného tovaru v rámci Európskej únie a kontrole prevzatia rakúskych spoločností osobami alebo spoločnosťami z tretích krajín (mimo EÚ, EHP a Švajčiarska).

V prípade porušenia zákona sa stanovujú dôsledky podľa správneho trestného práva, ako aj trestné činy postihnuteľné súdmi.

3.2 Existuje vo vašej jurisdikcii zodpovednosť za nedokonané trestné činy? Môže byť osoba zodpovedná za pokus o spáchanie trestného činu bez ohľadu na to, či je pokus o trestný čin dokonaný alebo nie?

Podľa rakúskeho práva je pokus o spáchanie trestného činu všeobecne trestný.

4 Trestná zodpovednosť právnických osôb

4.1 Existuje zodpovednosť subjektu za trestné činy? Ak áno, za akých okolností sa konanie zamestnanca pričíta subjektu?

Rakúsky zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (VerbandsVerantwortlichkeitsgesetz, VbVG) upravuje zodpovednosť združenia (napr. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným atď.) za trestné činy spáchané jeho vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami, ak došlo k porušeniu povinností týkajúcich sa združenia. Rozhodujúcim faktorom je, že trestný čin osoby s rozhodovacou právomocou alebo zamestnanca možno pripísať združeniu. Trestný čin musí byť buď spáchaný v prospech združenia, alebo musí ísť o porušenie povinností, ktoré sa týkajú združenia.

Zatiaľ čo trestné činy spáchané osobami s rozhodovacími právomocami možno združeniu pripísať okamžite, v prípade trestných činov spáchaných zamestnancami musia byť splnené ďalšie kritériá. Vyžaduje sa tzv. organizačné zavinenie zo strany združenia, t. j. trestný čin musel byť umožnený alebo podstatne uľahčený nedbanlivosťou osoby s rozhodovacími právomocami, napríklad ak boli prijaté primerané a potrebné technické, organizačné alebo personálne opatrenia na zabránenie takýmto trestným činom. Trestný čin je združeniu pripísateľný, ak zamestnanec konal protiprávne; zavinenie na strane zamestnanca sa nevyžaduje.

4.2 Existuje osobná zodpovednosť manažérov, vedúcich pracovníkov a riaditeľov, ak sa subjekt stane zodpovedným za trestný čin? Za akých okolností?

Bez ohľadu na trestnú zodpovednosť združenia sú súčasne trestne zodpovední aj rozhodujúci činitelia a zamestnanci, ktorí spáchali trestný čin. Je teda možné súčasné potrestanie právnických osôb a fyzických osôb.

4.3 V prípade zodpovednosti subjektu a osobnej zodpovednosti, majú orgány politiku alebo preferenciu, kedy stíhať subjekt, kedy fyzickú osobu alebo oboje?

Orgány vedú konanie proti združeniu a fyzickým osobám súčasne. Skúsenosti však ukazujú, že orgány sa často viac zameriavajú na fyzické osoby a majú tendenciu považovať konanie proti združeniu za vedľajšie.

4.4 Môže sa v kontexte zlúčenia alebo splynutia uplatniť zodpovednosť nástupníckeho subjektu? Kedy sa uplatňuje nástupnícka zodpovednosť?

Rakúsky zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb obsahuje ustanovenie o právnom nástupníctve. Stanovuje, že v prípade právneho nástupníctva právne dôsledky stanovené v tomto zákone postihujú právneho nástupcu. Ak existuje viac ako jeden právny nástupca, pokuta uložená právnemu predchodcovi sa môže vymáhať od ktoréhokoľvek právneho nástupcu.

5 Premlčacie lehoty

5.1 Ako sa počítajú premlčacie lehoty a kedy začína plynúť premlčacia lehota?

Zatiaľ čo podľa rakúskeho občianskeho práva sa na väčšinu nárokov vzťahuje trojročná premlčacia lehota (od okamihu, keď sa poškodený dozvedel o škode a osobe páchateľa; ak sa poškodený o škode a osobe škodcu nedozvedel, premlčacia lehota je 30 rokov), ak škoda vznikla v dôsledku jedného alebo viacerých trestných činov, ktoré sú trestné podľa zákona, môžu byť spáchané len úmyselne a za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody dlhší ako jeden rok (premlčacia lehota začína plynúť od okamihu škodovej udalosti).

5.2 Možno stíhať trestné činy, ku ktorým došlo mimo premlčacej lehoty, ak sú súčasťou vzorca alebo praxe, alebo pokračujúceho sprisahania?

Premlčacia doba nezačína plynúť v prípade trvajúcich trestných činov. V týchto prípadoch sa premlčacia lehota začína počítať až po ukončení posledného trestného činu.

5.3 Môže sa premlčacia lehota predĺžiť? Ak áno, ako?

Premlčacia lehota nezahŕňa napríklad obdobie, počas ktorého nemožno začať trestné stíhanie alebo v ňom pokračovať podľa zákonného ustanovenia (napr. v prípade diplomatickej imunity). Do premlčacej doby sa nezapočítava ani čas medzi prvým výsluchom obvineného a právoplatným ukončením konania.

6 Začatie vyšetrovania

6.1 Majú orgány presadzovania práva právomoc presadzovať svoje právomoci mimo územia vašej jurisdikcie v prípade určitých trestných činov v oblasti podnikania? Ak áno, ktoré zákony sa môžu presadzovať extrateritoriálne a aké sú jurisdikčné dôvody, ktoré umožňujú takéto presadzovanie? Ako často sa orgány presadzovania práva spoliehajú na extrateritoriálnu jurisdikciu pri stíhaní trestných činov v oblasti podnikania?

Rakúske trestné právo sa vzťahuje na určité trestné činy vymenované v zákone, ktoré boli spáchané v zahraničí, bez ohľadu na trestné právo miesta, kde bol trestný čin spáchaný. Na iné skutky, ako sú výslovne uvedené v zákone, ktoré boli spáchané v zahraničí, sa za určitých podmienok uplatňujú rakúske trestné zákony za predpokladu, že tieto skutky sú trestné aj podľa zákonov miesta, kde boli spáchané.

Rakúske orgány presadzovania práva pravidelne spolupracujú so zahraničnými orgánmi presadzovania práva v rámci vnútroštátnych a medzinárodných predpisov.

6.2 Ako sa začínajú vyšetrovania? Existujú nejaké pravidlá alebo usmernenia, ktorými sa riadi začatie akéhokoľvek vyšetrovania zo strany vlády? Ak áno, opíšte ich.

Väčšina trestných činov je úradnými priestupkami. V prípade týchto trestných činov musí prokuratúra konať, keď sa o prípade dozvie. V niekoľkých prípadoch musí obeť trestného činu poveriť prokuratúru, aby začala trestné stíhanie, alebo v niektorých prípadoch musí sama podať trestné oznámenie.

6.3 Majú trestné orgány vo vašej jurisdikcii formálne a/alebo neformálne mechanizmy spolupráce so zahraničnými orgánmi činnými v trestnom konaní? Spolupracujú so zahraničnými orgánmi presadzovania práva?

Rakúske orgány môžu požiadať o právnu pomoc zahraničné orgány a pravidelne tak aj robia.

7 postupov zhromažďovania informácií od spoločnosti

7.1 Aké právomoci má vláda vo všeobecnosti pri zhromažďovaní informácií pri vyšetrovaní trestných činov v oblasti podnikania?

Rakúske orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícii množstvo právomocí na zhromažďovanie dôkazov. Môžu vypočúvať svedkov, vykonávať domové prehliadky, zabavovať dokumenty alebo odpočúvať rozhovory. Na niektoré opatrenia však prokuratúra potrebuje súhlas súdu.

Zhromažďovanie dokumentov:

7.2 Za akých okolností môže vláda požadovať, aby vyšetrovaná spoločnosť predložila vláde dokumenty, a za akých okolností môže vláda vykonať raziu vo vyšetrovanej spoločnosti a zabaviť dokumenty?

Prehliadka miest a predmetov (ako aj osôb) je prípustná, ak možno na základe určitých skutočností predpokladať, že sa tam ukrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu alebo že sa tam nachádzajú dôkazy, ktoré môže byť potrebné zaistiť alebo vyhodnotiť.

7.3 Existuje nejaká ochrana proti predloženiu alebo zabaveniu, ktorú môže spoločnosť uplatniť v prípade akýchkoľvek typov dokumentov? Uznáva napríklad vaša jurisdikcia nejaké výsady, ktoré chránia dokumenty vypracované internými právnikmi alebo externými právnikmi, alebo komunikáciu spoločnosti s internými právnikmi alebo externými právnikmi?

Rakúsky trestný poriadok (Strafprozessordnung, StPO) stanovuje, že dokumenty a informácie vo vlastníctve obvineného, ktoré pripravil obvinený alebo jeho obhajca na účely jeho obhajoby, nesmú byť zaistené.

7.4 Existujú vo vašej jurisdikcii nejaké pracovné zákony alebo zákony o ochrane osobných údajov (napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov v Európskej únii), ktoré môžu mať vplyv na zhromažďovanie, spracúvanie alebo prenos osobných údajov zamestnancov, aj keď sa nachádzajú v súboroch spoločnosti? Má vaša jurisdikcia blokačné zákony alebo iné vnútroštátne zákony, ktoré môžu brániť cezhraničnému zverejňovaniu?

Na Rakúsko sa vzťahujú pravidlá všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

7.5 Za akých okolností môže vláda požadovať, aby zamestnanec spoločnosti predložil dokumenty vláde, alebo vykonať raziu v dome alebo kancelárii zamestnanca a zabaviť dokumenty?

Podmienky, za ktorých môže vláda požadovať dokumenty od zamestnanca, sú rovnaké ako v prípade, keď sa dokumenty požadujú od spoločnosti.

7.6 Za akých okolností môže vláda požadovať, aby tretia osoba alebo subjekt predložili vláde dokumenty, alebo vykonať raziu v dome alebo kancelárii tretej osoby alebo subjektu a zabaviť dokumenty?

Ak sú splnené zákonné požiadavky napr. na domovú prehliadku, je takáto prehliadka prípustná aj v tomto prípade.

Vypočúvanie jednotlivcov:

7.7 Za akých okolností môže vláda požadovať, aby sa zamestnanec, úradník alebo riaditeľ vyšetrovanej spoločnosti podrobil výsluchu? Na akom fóre sa môže výsluch uskutočniť?

Je potrebné rozlišovať, či má byť osoba vypočúvaná ako obvinený alebo ako svedok.

Obvinená osoba je osoba, ktorá je na základe určitých skutočností konkrétne podozrivá zo spáchania trestného činu a na objasnenie tohto podozrenia sa vykonáva dokazovanie alebo sa nariaďujú či vykonávajú vyšetrovacie opatrenia.

Obvinenú osobu nemožno nútiť, aby sa sama usvedčovala. Môže slobodne vypovedať alebo odmietnuť vypovedať a má právo na prítomnosť obhajcu v ktoromkoľvek štádiu konania.

Svedkovia sú osoby odlišné od obvineného, ktoré mohli priamo alebo nepriamo vnímať skutočnosti dôležité pre objasnenie trestného činu alebo inak súvisiace s predmetom konania a ktoré o nich majú v konaní vypovedať. Svedkovia sú povinní vypovedať správne a úplne. V určitých prípadoch majú svedkovia právo odmietnuť vypovedať alebo nemusia byť vypočutí ako svedkovia. Svedkovia majú právo na prítomnosť dôveryhodnej osoby počas výsluchu.

7.8 Za akých okolností môže vláda požadovať, aby sa tretia osoba podrobila výsluchu? Na akom fóre sa môže výsluch uskutočniť?

Vo veľkej miere za rovnakých podmienok a predpokladov, ako sme práve opísali.

7.9 Akej ochrany sa môže osoba domáhať pri výsluchu zo strany vlády? Existuje právo na zastúpenie advokátom počas výsluchu? Existuje právo alebo výsada proti sebaobviňovaniu, ktorú možno uplatniť? Ak existuje právo uplatniť si výsadu proti sebaobviňovaniu, môže uplatnenie tohto práva viesť k záveru o vine na súde?

Pozri odpoveď na otázku 7.7 vyššie.

V rakúskom trestnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zásade je prípustné hodnotiť mlčanie obvineného. V súlade s čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach veľmi závisí od konkrétneho prípadu, či a ako sa bude mlčanie obvineného hodnotiť. Predpokladom pravdepodobne bude, že dôkazy proti obvinenému vzbudzujú také vážne podozrenie, že podľa zdravého rozumu možno z mlčania obvineného vyvodiť jediný záver, a to, že obvinený nemá odpoveď na dôkazy proti nemu (v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva).

8 Začatie trestného stíhania / odloženie trestného stíhania / občianskoprávne rozhodnutia

8.1 Ako sa začínajú trestné konania?

Kriminálny úrad a prokuratúra sú povinné z úradnej povinnosti prešetriť každé prvotné podozrenie z trestného činu, o ktorom sa dozvedia a ktoré nie je len na žiadosť oprávnenej osoby. V praxi sa trestné činy často aktívne oznamujú polícii alebo prokuratúre a orgány potom začnú ich vyšetrovanie.

8.2. Akými pravidlami alebo usmerneniami sa riadi rozhodnutie vlády obviniť subjekt alebo jednotlivca z trestného činu?

V Rakúsku upravuje zodpovednosť združenia za trestné činy spáchané jeho vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami rakúsky zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Podrobne pozri odpoveď na otázku 4.1.

8.3 Môžu sa obvinený a vláda dohodnúť na riešení trestného vyšetrovania prostredníctvom odklonu v prípravnom konaní alebo dohody o odložení trestného stíhania? Ak áno, opíšte, prosím, všetky pravidlá alebo usmernenia, ktorými sa riadi, či je na riešenie trestných vyšetrovaní k dispozícii predsúdny odklon alebo dohoda o odložení trestného stíhania.

Ak sú splnené požiadavky, je možné "presmerovanie".

Predpokladom je, že skutkový stav veci bol dostatočne objasnený, za trestný čin nemožno uložiť trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, vina obžalovaného sa nepovažuje za závažnú a trestný čin nemal za následok smrť človeka, okrem prípadov, keď bol z nedbanlivosti usmrtený príbuzný obžalovaného a trest sa nezdá byť potrebný vzhľadom na silný psychický stres, ktorý to obžalovanému spôsobilo. Okrem toho trest pre obžalovaného nesmie byť nevyhnutný na to, aby ho odradil od páchania trestných činov alebo aby zabránil páchaniu trestných činov inými osobami. Namiesto trestu obžaloba (alebo neskôr súd) uloží odklonné opatrenie, s ktorým musí obžalovaný súhlasiť. K dispozícii sú tieto odklonné opatrenia: zaplatenie peňažnej sumy, výkon verejnoprospešných prác, uloženie skúšobnej doby v kombinácii s podmienečným odkladom a plnením podmienok a riešenie priestupku.

Odklon za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa je zákonom obmedzený a odklon za sexuálne trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na viac ako tri roky, je zákonom vylúčený.

8.4. Ak sú vo vašej jurisdikcii k dispozícii dohody o odložení trestného stíhania alebo dohody o zastavení trestného stíhania na účely ukončenia vyšetrovania trestných činov, musia byť všetky aspekty týchto dohôd schválené súdom? Ak áno, opíšte, prosím, faktory, ktoré súdy zohľadňujú pri posudzovaní dohôd o odložení trestného stíhania alebo dohôd o zastavení trestného stíhania.

Jedinou možnou voľbou je "odklon", ako je opísané v otázke 8.3. V prípravnom konaní má rozhodovaciu právomoc prokuratúra, v hlavnom konaní ju má súd.

8.5. Môže byť obvinený okrem alebo namiesto akéhokoľvek trestnoprávneho riešenia vyšetrovania postihnutý nejakými občianskoprávnymi sankciami alebo prostriedkami nápravy? Ak áno, opíšte, za akých okolností sa môžu uplatniť občianskoprávne sankcie alebo opravné prostriedky.

Okrem trestného konania sa môže začať aj občianskoprávne konanie. Obeť trestného činu sa môže pripojiť k trestnému konaniu so svojimi nárokmi voči obžalovanému a/alebo ich uplatniť aj v rámci občianskeho práva.

8.6 Môže fyzická alebo právnická osoba začať súkromné trestné stíhanie? Ak áno, môžu súkromne stíhať trestné činy proti podnikateľom?

Pozri odpovede na otázky 1.1 a 8.1 vyššie.

V prípade niektorých trestných činov musí obeť podať obžalobu sama (Privatizácia sa uskutočnila, napr. urážka) a trestné činy, pri ktorých musí obeť dať súhlas na trestné stíhanie (Ermächtigungsdelikte, napr. podvod). Klasické trestné činy v oblasti podnikania (napr. podvod, sprenevera) však do týchto kategórií nepatria, ale ide skôr o trestné činy, ktoré sa stíhajú z úradnej povinnosti (Offizialdelikte).

9 Dôkazné bremeno

9.1 Ktorá strana nesie dôkazné bremeno v prípade každého prvku obchodných trestných činov uvedených vyššie v oddiele 3? Ktorá strana nesie dôkazné bremeno v súvislosti s prípadnou pozitívnou obranou?

Dôkazné bremeno nesie obžaloba.

9.2 Aký je dôkazný štandard, ktorý musí splniť strana, na ktorej leží dôkazné bremeno?

Dôkazný štandard, ktorý sa vo všeobecnosti vyžaduje, je dôkaz, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

9.3. Kto je v trestnom konaní rozhodcom v oblasti skutkových okolností? Kto rozhoduje o tom, či strana splnila svoje dôkazné bremeno?

Súd rozhoduje podľa svojho voľného presvedčenia na základe predložených dôkazov.

10 Sprisahanie / napomáhanie a podnecovanie

10.1 Môže byť zodpovedná osoba, ktorá sa spolčí s inou osobou alebo jej pomáha spáchať trestný čin v oblasti podnikania? Ak áno, aká je povaha zodpovednosti a aké sú prvky trestného činu?

Trestného činu sa dopúšťa nielen priamy páchateľ, ale aj osoba, ktorá na jeho vykonanie určila iného alebo inak prispela k jeho vykonaniu. Určujúci páchateľ je ten, kto iného navádza na spáchanie trestného činu. Prispievajúci páchateľ je každý, kto inak - t. j. iným spôsobom ako určením inej osoby - prispieva k vykonaniu trestného činu.

Ak sa na čine podieľalo viac osôb, potrestá sa každá z nich podľa miery zavinenia.

11 Spoločné obranné opatrenia

11.1 Je obhajobou proti obvineniu z trestného činu, že obžalovaný nemal potrebný úmysel spáchať trestný čin? Ak áno, kto nesie dôkazné bremeno v súvislosti s úmyslom?

Osoba koná úmyselne, ak má v úmysle spáchať čin, ktorý zodpovedá zákonnému trestnému činu; na to stačí, aby sa páchateľ vážne domnieval, že toto uskutočnenie je možné, a súhlasil s ním (dolus eventualis). Táto forma zámeru je vo väčšine prípadov postačujúca.

Pri niektorých trestných činoch musí páchateľ konať úmyselne (dolus directus) alebo vedome.

Páchateľ koná úmyselne (dolus directus), ak mu ide o uskutočnenie okolnosti alebo výsledku, pre ktorý zákon predpokladá úmyselné konanie.

Páchateľ koná vedome, ak okolnosť alebo následok, o ktorom zákon predpokladá vedomosť, nielenže považuje za možný, ale jeho existenciu alebo vznik považuje za istý.
Pri niektorých trestných činoch sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti vyžaduje nedbanlivosť.

Osoba koná z nedbanlivosti, ak nedbá na opatrnosť, ktorú je za daných okolností povinná vynaložiť a ktorá je pre ňu možná a primeraná vzhľadom na jej psychické a fyzické podmienky, a preto si neuvedomí, že môže spôsobiť stav, ktorý zodpovedá zákonnému trestnému činu. Osoba je nedbanlivá aj vtedy, ak považuje za možné, že takýto stav privodí, ale nemá to v úmysle.

Osoba koná z hrubej nedbanlivosti, ak koná mimoriadne a nápadne neopatrne, takže vznik stavu zodpovedajúceho právnym skutočnostiam bolo možné predvídať ako takmer pravdepodobný.
O tom, či je splnená podmienka úmyslu alebo nedbanlivosti, rozhoduje súd podľa svojho voľného presvedčenia na základe dôkazov.

11.2 Je obhajobou proti obvineniu z trestného činu, že obžalovaný nepoznal zákon, t. j. že nevedel, že jeho konanie je protiprávne? Ak áno, aké sú prvky tejto obhajoby a kto nesie dôkazné bremeno v súvislosti s vedomosťou obžalovaného o zákone?

Ak údajný páchateľ nerozpozná protiprávnosť činu v dôsledku právneho omylu, nekoná zavinene, ak mu tento omyl nemožno vyčítať.

Právny omyl je zavinený, ak bol pre páchateľa ľahko rozpoznateľný ako pre každého, alebo ak sa páchateľ neoboznámil s príslušnými predpismi, hoci by tak bol povinný urobiť podľa svojho povolania, činnosti alebo iných okolností.

Ak je chyba vyčítateľná a ak páchateľ konal úmyselne, uloží sa trest stanovený za úmyselný čin a ak konal z nedbanlivosti, uloží sa trest stanovený za nedbanlivostný čin.

11.3 Je obhajobou proti obvineniu z trestného činu, že obžalovaný nevedel o skutočnostiach, t. j. že nevedel, že sa dopustil protiprávneho konania? Ak áno, aké sú prvky tejto obhajoby a kto nesie dôkazné bremeno v súvislosti s vedomosťou obžalovaného o skutočnostiach?

Ak si páchateľ neuvedomuje, že svojím konaním pácha trestný čin, môže konať bez úmyslu. Nemôže byť preto potrestaný podľa úmyselného trestného činu. Ak však existuje zodpovedajúci nedbanlivostný trestný čin a páchateľ konal z nedbanlivosti, zostáva možná zodpovednosť za nedbanlivostné konanie.

Dôkazné bremeno opäť nesie súd. Súd musí preskúmať všetky argumenty, v tomto prípade najmä to, či si bol páchateľ vedomý všetkých skutočností prípadu.

12 Dobrovoľné informačné povinnosti

12.1 Ak sa osoba alebo subjekt dozvie, že bol spáchaný trestný čin, musí tento trestný čin oznámiť vláde? Môže byť osoba alebo subjekt zodpovedný za to, že neoznámil trestný čin vláde? Môže osoba alebo subjekt získať zhovievavosť alebo "zápočet" za dobrovoľné oznámenie?

Jednotlivci ani spoločnosti nemajú všeobecnú povinnosť oznámiť trestný čin. Dobrovoľné oznámenie trestného činu, spolupráca s orgánmi, náhrada škody atď. sú však poľahčujúce faktory a môžu zmierniť hrozbu trestu.

Program zhovievavosti je v rakúskom trestnom práve stále veľmi nový. Bol zavedený na obmedzené časové obdobie na účely hodnotenia - podľa súčasného stavu sa skončí na konci 31. decembra 2021. Zatiaľ nie je možné
odhadnúť, ako bude vyzerať budúcnosť.

13 Ustanovenia o spolupráci / zhovievavosť

13.1 Ak osoba alebo subjekt dobrovoľne oznámi vláde trestné konanie alebo spolupracuje pri vládnom vyšetrovaní trestnej činnosti osoby alebo subjektu, môže osoba alebo subjekt požiadať vládu o zhovievavosť alebo "úver"? Ak áno, akými pravidlami alebo usmerneniami sa riadi možnosť vlády ponúknuť zhovievavosť alebo "úver" výmenou za dobrovoľné odhalenie alebo spoluprácu?

Ako sa uvádza v otázke 12.1, program zhovievavosti je v Rakúsku stále nový a v súčasnosti sa hodnotí.

Vo všeobecnosti je zhovievavosť osobitnou formou "odklonu". Páchateľ sa musí dobrovoľne priblížiť k prokuratúre a spolupracovať s ňou a musí sa kajúcne priznať. Ak sú splnené všetky zákonné požiadavky na udelenie zhovievavosti, trestné stíhanie musí prebiehať rovnako ako v prípade "odklonu". Hlavný svedok súhlasí s opatrením (vyplatenie peňažnej odmeny, výkon verejnoprospešných prác, skúšobná lehota atď.) a konanie proti nemu sa zastaví s výhradou neskoršieho trestného stíhania. Ak sa v priebehu ďalšieho konania ukáže, že hlavný svedok porušil povinnosti, konanie proti nemu sa môže obnoviť. Ak bolo konanie proti obvinenej tretej osobe právoplatne skončené, prokuratúra s konečnou platnosťou zastaví vyšetrovanie vedené proti hlavnému svedkovi. Vyžaduje sa, aby hlavný svedok splnil svoje povinnosti (vyplatenie peňažnej odmeny; výkon verejnoprospešných prác, skúšobná doba atď.)

13.2 Opíšte rozsah spolupráce vrátane krokov, ktoré by mal subjekt podniknúť, ktorý sa vo vašej jurisdikcii všeobecne vyžaduje od subjektov žiadajúcich o zhovievavosť, a opíšte, aké priaznivé zaobchádzanie sa im vo všeobecnosti poskytuje.

Pozri odpoveď na otázku 13.1 vyššie.

14 Vyjednávanie o priznaní viny

14.1 Môže obžalovaný dobrovoľne odmietnuť napadnúť trestné obvinenie výmenou za odsúdenie na základe znížených obvinení alebo výmenou za dohodnutý trest?

Vyjednávanie o priznaní viny je v Rakúsku zakázané.

14.2 Opíšte všetky pravidlá alebo usmernenia, ktorými sa riadi možnosť vlády uzavrieť s obžalovaným dohodu o priznaní viny. Musia byť niektoré aspekty dohody o priznaní viny schválené súdom?

Vyjednávanie o priznaní viny je v Rakúsku zakázané.

15 prvkov firemnej vety

15.1. Existujú po tom, ako súd rozhodne, že obžalovaný je vinný z trestného činu, nejaké pravidlá alebo usmernenia, ktorými sa riadi ukladanie trestu obžalovanému zo strany súdu? Opíšte, prosím, proces vymeriavania trestu.

Keď je súd presvedčený o vine obžalovaného, musí určiť trest, ktorý považuje za primeraný. Rakúske trestné právo stanovuje minimálne a maximálne tresty (pokuty aj odňatie slobody). Súd nie je pri vymeriavaní trestu viazaný presnými usmerneniami, ale musí zohľadniť poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Poľahčujúcimi okolnosťami sú napríklad ľútostné priznanie, náhrada škody alebo ak bol trestný čin len pokusom atď. Priťažujúcimi okolnosťami sú napríklad to, či obžalovaný už má záznam v registri trestov alebo výška spôsobenej škody. Súd môže tiež pozastaviť výkon niektorých trestov.

15.2 Musí súd pred uložením trestu právnickej osobe určiť, či trest spĺňa všetky prvky? Ak áno, opíšte tieto prvky.

Ak je združenie zodpovedné za priestupok, uloží sa mu pokuta.

Pokuta sa vymeria v jednotkách od 50 EUR do 10 000 EUR podľa príjmovej situácie združenia s prihliadnutím na jeho ostatné hospodárske výsledky. Súd zváži priťažujúce a poľahčujúce dôvody.

Pokuta je tým vyššia, čím väčšia je škoda alebo ohrozenie, za ktoré je združenie zodpovedné; čím väčší prospech získalo združenie z priestupku; a čím viac bolo protiprávne konanie tolerované alebo podporované zamestnancami.

Pokuta je nižšia najmä vtedy, ak združenie prijalo opatrenia na predchádzanie takýmto činom ešte pred tým, ako k predmetnému činu došlo, alebo ak vyzvalo zamestnancov, aby sa správali v súlade so zákonom; ak je združenie zodpovedné len za trestné činy spáchané zamestnancami; ak po čine významne prispelo k zisteniu pravdy; ak napravilo následky činu; ak prijalo významné opatrenia na predchádzanie podobným činom v budúcnosti; a ak čin už spôsobil združeniu alebo jeho vlastníkom závažné právne nevýhody.

V určitých prípadoch je možné odložiť výkon trestu.

16 Odvolania

16.1 Môže sa proti rozsudku o vine alebo nevine odvolať obžalovaný alebo vláda?

Proti rozsudku o vine sa môže odvolať obžalovaný aj prokurátor. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa môže odvolať len prokurátor.

Ak sa obe strany odvolajú, rozsudok sa môže zmeniť v oboch smeroch, t. j. v prospech aj v neprospech obžalovaného.

Ak sa odvolá len obžalovaný a obžaloba sa neodvolá, odvolací súd nemôže v odvolacom konaní zvýšiť trest.

16.2 Je možné sa odvolať proti trestnému rozsudku po vynesení rozsudku o vine? Ak áno, ktorá strana sa môže odvolať?

Pozri odpoveď na otázku 16.1 vyššie.

16.3 Aký je štandard preskúmania odvolacím súdom?

Odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku v trestnom konaní môže mať niekoľko dôvodov týkajúcich sa samotného rozsudku alebo predchádzajúcich konaní pre chyby, ktoré musia mať za následok neplatnosť. Môže sa namietať otázka viny. Napadnúť je možné aj rozsudok o treste a rozhodnutia o súkromnoprávnych nárokoch. V prípade rozsudkov, na ktorých sa zúčastnili porotcovia, nie je možné napadnúť otázku viny.

16.4 Ak odvolací súd vyhovie odvolaniu, aké má právomoci na nápravu prípadnej nespravodlivosti zo strany súdu prvého stupňa?

Podrobnosti závisia od toho, ktoré súdy sú príslušné na prvom a druhom stupni. V závislosti od príslušnosti súdu je možné:

Odvolací súd môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť trestnú vec späť na prvý stupeň. Potom sa uskutoční nové pojednávanie a vydá sa nové rozhodnutie. Odvolací súd môže tiež zmeniť napadnutý rozsudok a prípadne prísť od prvostupňového rozsudku o vine k oslobodzujúcemu rozsudku (alebo naopak).