logo icgl

Súdne spory a riešenie sporov 2020

Autor: Mgr: Klaus Oblin

1. PREDBEŽNÉ USTANOVENIA

1.1 Aký typ právneho systému má vaša jurisdikcia? Existujú nejaké pravidlá, ktorými sa riadi občianske súdne konanie vo vašej jurisdikcii?

Rakúsko je občianskoprávna krajina, preto sú zákony kodifikované v zbierkach. Občianskoprávne procesné pravidlá sú obsiahnuté v rôznych zákonoch, ako napr:

  • rakúsky zákon o súdnej právomoci ("Jurisdiktionsnorm", AJA), ktorým sa upravuje organizácia a právomoc súdov;
  • rakúsky občiansky súdny poriadok ("Zivilprozessordnung", ACCP), ktorým sa riadi sporové konanie na občianskych súdoch, a
  • rakúsky exekučný poriadok ("Exekutionsordnung", AEC), ktorým sa určuje výkon rozsudkov (ako aj rozhodcovských rozsudkov a predbežných opravných prostriedkov).

Okrem toho je Rakúsko, okrem iného, zmluvná strana Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Bruselský dohovor") a Lugánskeho dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

1.2 Ako je štruktúrovaný systém občianskoprávnych súdov vo vašej jurisdikcii? Aké sú rôzne úrovne odvolania a existujú nejaké špecializované súdy?

Na prvej úrovni sa občianskoprávne konanie začína buď na okresnom súde ("Bezirksgerichte") alebo krajské súdy ("Landesgerichte").

Okresné súdy sú príslušné vo väčšine sporov týkajúcich sa nájomného a rodinného práva (vecná príslušnosť) a vo veciach so spornou sumou do 15 000 EUR (peňažná príslušnosť). Odvolania týkajúce sa skutkových a právnych otázok sa podávajú na krajské súdy. Ak ide o právnu otázku zásadného významu, možno podať ďalšie konečné odvolanie na Najvyššom súde ("Oberster Gerichtshof"); pozri nižšie.

Krajské súdy majú peňažnú právomoc vo veciach, v ktorých sporná suma presahuje 15 000 EUR, a vecnú právomoc vo veciach duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže, ako aj v rôznych osobitných zákonoch (zákon o zodpovednosti za škodu, zákon o ochrane údajov, rakúsky zákon o zodpovednosti za jadrové škody). Odvolania sa podávajú na vyššie krajské súdy ("Oberlandesgerichte"). Tretie a posledné odvolanie smeruje na Najvyšší súd.

Všeobecne platí, že dovolanie na najvyšší súd možno podať len vtedy, ak ide o riešenie právnej otázky všeobecného záujmu, t. j. ak je jej objasnenie dôležité z hľadiska právnej jednotnosti, predvídateľnosti alebo vývoja, alebo ak neexistujú ucelené a predchádzajúce rozhodnutia najvyššieho súdu.

Pokiaľ ide o obchodné veci, osobitné obchodné súdy ("Handelsgericht und Bezirksgericht für Handelssachen") existujú len vo Viedni. Okrem toho vyššie uvedené všeobecné súdy rozhodujú ako obchodné súdy. Obchodné veci sú napríklad žaloby proti podnikateľom alebo spoločnostiam v súvislosti s obchodnými transakciami, veci týkajúce sa nekalej súťaže atď. Ďalšími osobitnými súdmi sú pracovné súdy ("Arbeits-und Sozialgericht"), ktoré sú príslušné pre všetky občianskoprávne spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami vyplývajúce z (bývalého) pracovného pomeru, ako aj pre prípady sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. V obchodných (pokiaľ obchodné súdy rozhodujú v senátoch), resp. pracovných veciach rozhodujú spoločne laickí sudcovia a sudcovia z povolania. Odvolací súd vo Viedni rozhoduje ako kartelový súd ("Kartellgericht") na skúšobnej úrovni. Ide o jediný kartelový súd v Rakúsku. O odvolaniach rozhoduje najvyšší súd ako odvolací kartelový súd ("Kartellobergericht"). Aj v kartelových veciach zasadajú laickí sudcovia spolu s profesionálnymi sudcami.

1.3 Aké sú hlavné fázy občianskoprávneho konania vo vašej jurisdikcii? Aký je ich základný časový rámec (uveďte stručný opis prípadných zrýchlených súdnych konaní)?

Žalobný návrh ("Klage") sa predloží súdu a postúpi žalovanému spolu s príkazom na podanie vyjadrenia k žalobe ("Klagebeantwortung"). Ak žalovaný odpovie včas, uskutoční sa prípravné pojednávanie, ktoré slúži najmä na formovanie ďalšieho postupu prerokovaním hlavných právnych a skutkových otázok, ako aj otázok dokazovania (dokumenty, svedkovia, znalci atď.). Okrem toho sa môžu prerokovať možnosti urovnania sporu. Po výmene spisov nasleduje hlavné pojednávanie (pojednávania). Súdne konanie na prvom stupni trvá v priemere jeden rok. Zložité súdne spory však môžu trvať podstatne dlhšie. V odvolacej fáze sa rozhodnutie vydáva približne po šiestich mesiacoch. V rakúskych občianskoprávnych sporoch nie sú k dispozícii žiadne zrýchlené súdne konania.

1.4 Aký je prístup miestneho súdnictva vašej jurisdikcie k doložkám o výlučnej právomoci?

Vzájomné dohody o právomoci sú povolené, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje. Ak sa uplatňuje platná doložka o právomoci, súdy (ak nie je dohodnutá ich právomoc) musia prípad zamietnuť.

1.5 Aké sú trovy občianskeho súdneho konania vo vašej jurisdikcii? Kto znáša tieto náklady? Existujú nejaké pravidlá týkajúce sa rozpočtovania nákladov?

Súdne trovy zahŕňajú súdne poplatky a v prípade potreby aj odmeny pre znalcov, tlmočníkov a svedkov. Podľa rakúskeho zákona o súdnych poplatkoch ("Gerichtsgebührengesetz"), musí navrhovateľ (odvolateľ) uhradiť zálohu na trovy konania. Ich výška sa určí na základe spornej sumy. V rozhodnutí sa uvádza, kto má znášať trovy konania, alebo pomer, v akom sa majú trovy konania rozdeliť. Odmeny advokátov sa uhrádzajú podľa rakúskeho zákona o odmenách advokátov ("Rechtsanwaltstarifgesetz"). Neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa rozpočtov nákladov, preto sa nepožaduje, aby sa poskytol podrobný rozpis pre každú fázu súdneho konania alebo aby sa uviedli už vzniknuté náklady a výdavky spolu s odhadovanými.

1.6 Existujú vo vašej jurisdikcii nejaké osobitné pravidlá týkajúce sa financovania súdnych sporov? Sú prípustné dohody o podmienečných poplatkoch/podmienečných poplatkoch?

Ak nie je dohodnuté inak, odmeny advokátov podliehajú rakúskemu zákonu o odmenách advokátov. Dohody o hodinovej odmene sú prípustné a bežné. Paušálne odmeny nie sú zakázané, ale v sporných veciach sa používajú menej často. Odmeny za nepredvídané výdavky sú prípustné len vtedy, ak nie sú vypočítané ako percento zo sumy priznanej súdom ("pactum de quota litis").

Právna pomoc ("Verfahrenshilfe") sa poskytuje stranám, ktoré si nemôžu dovoliť zaplatiť trovy konania a poplatky. Ak príslušná strana preukáže, že jej finančné prostriedky nepostačujú, súdne poplatky sa jej odpustia alebo sa od nich dokonca upustí a advokát sa poskytne bezplatne.

Ak cudzinec podá žalobu, na žiadosť žalovaného sa musí zložiť zábezpeka na súdne trovy, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak. To neplatí, ak má žalobca bydlisko v Rakúsku, rozhodnutie súdu (o trovách konania) je vykonateľné v štáte bydliska žalobcu alebo žalobca disponuje dostatočným nehnuteľným majetkom v Rakúsku.

1.7 Existujú vo vašej jurisdikcii nejaké obmedzenia týkajúce sa postúpenia pohľadávky alebo dôvodu žaloby? Je prípustné, aby osoba, ktorá nie je účastníkom súdneho konania, toto konanie financovala?

Jedna žaloba obsahujúca viacero nárokov je prípustná, ak sa nároky postúpia na iný právny subjekt; tento právny subjekt vystupuje ako jediný žalobca, ak sa nároky opierajú o rovnaký alebo podobný právny a skutkový základ. Túto koncepciu schválil Najvyšší súd.

Financovanie treťou stranou je povolené a zvyčajne dostupné pre vyššie sumy sporu (minimálne približne 50 000 EUR), avšak je flexibilnejšie, pokiaľ ide o dohody o poplatkoch. Upozorňujeme, že dohody o odmene, na základe ktorých sa časť výnosov poskytuje advokátovi, sú zakázané.

1.8 Môže strana získať zábezpeku/záruku na svoje súdne trovy?

Žalobcovi s bydliskom mimo Európskej únie môže byť na požiadanie nariadené, aby zložil zábezpeku na pokrytie prípadných trov konania žalovaného, pokiaľ dvojstranné alebo viacstranné zmluvy nestanovujú inak.

2. Pred začatím konania

2.1 Existujú nejaké osobitné formálne náležitosti, ktoré musíte splniť pred začatím konania?

Nie, nie je.

2.2 Aké premlčacie lehoty sa vzťahujú na rôzne kategórie nárokov na začatie konania pred vašimi občianskymi súdmi? Ako sa vypočítavajú? Považujú sa lehoty za otázku hmotného alebo procesného práva?

Premlčacie lehoty sú určené hmotným právom.

Pohľadávky nie sú po premlčaní vymáhateľné. Premlčacia lehota vo všeobecnosti začína plynúť vtedy, keď sa právo mohlo uplatniť prvýkrát. Rakúske právo rozlišuje medzi dlhou a krátkou premlčacou lehotou. Dlhá premlčacia lehota je 30 rokov a uplatňuje sa vždy, keď osobitné ustanovenia neustanovujú inak. Krátka premlčacia lehota je trojročná a uplatňuje sa napr. na pohľadávky alebo nároky na náhradu škody.

Premlčanie musí byť výslovne namietané jednou stranou, avšak nesmie byť zohľadnené z iniciatívy súdu ("ex officio").

3. Začatie konania

3.1 Ako sa začínajú (vydávajú a doručujú) občianskoprávne konania vo vašej jurisdikcii? Aké rôzne spôsoby doručovania existujú? Aký je predpokladaný dátum doručenia? Ako sa doručuje mimo vašej jurisdikcie? Existuje vo vašej jurisdikcii uprednostňovaný spôsob doručovania zahraničných konaní?

Konanie sa začína podaním žaloby ("Klage") na súde. Žaloba sa považuje za oficiálne podanú po jej doručení.

Doručovanie sa zvyčajne uskutočňuje doporučenou poštou (alebo, ak vás zastupuje advokát, prostredníctvom elektronického súdneho styku, t. j. elektronického komunikačného systému spájajúceho súdy a advokátske kancelárie). Písomnosť sa považuje za doručenú v deň, keď je fyzicky doručená príjemcovi (alebo je k dispozícii na nahliadnutie).

V rámci EÚ sa uplatňuje nariadenie o službách (nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000). Služba medzinárodným organizáciám alebo cudzincom, ktorí požívajú imunitu podľa medzinárodného práva verejného, sa vykonáva s pomocou rakúskeho ministerstva zahraničných vecí. Vo všetkých ostatných prípadoch sa doručovanie do zahraničia vykonáva v súlade s príslušnými zmluvami (najmä Haagskym dohovorom o občianskom súdnom konaní).

3.2 Sú vo vašej jurisdikcii k dispozícii nejaké predbežné opravné prostriedky pred podaním žaloby? Ako sa o ne žiada? Aké sú hlavné kritériá na ich získanie?

Zisťovacie konanie neexistuje.

Strany sa však môžu obrátiť na súd so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení dôkazov pred podaním žaloby aj po jej podaní. Požadovaný právny záujem sa považuje za preukázaný, ak je budúca dostupnosť dôkazu neistá alebo ak je potrebné preskúmať súčasný stav predmetu.

Predbežné opatrenie v podobe súdnych príkazov sa poskytuje prostredníctvom rôznych opatrení, ako sú príkazy na zmrazenie bankových účtov alebo zabavenie majetku vrátane pozemkov. Okrem toho môže byť tretím stranám nariadené, aby nezaplatili pohľadávky.

3.3 Aké sú hlavné prvky žalobných návrhov žalobcu?

V žalobe sa musia uviesť skutočnosti, ktoré tvoria základ nároku, uviesť podporné dôkazy a špecifikovať požadovanú nápravu. Ak sa nepožaduje platobný rozkaz, musí sa určiť sporná suma.

3.4 Môžu byť procesné dokumenty zmenené a doplnené? Ak áno, existujú nejaké obmedzenia?

Zmeny a doplnenia žalobných návrhov sú vo všeobecnosti prípustné.

Pokiaľ ide o samotný žalobný návrh, po jeho doručení ho možno zmeniť len so súhlasom druhej strany. Súdy však môžu pripustiť zmenu aj bez súhlasu žalovaného, ak je zachovaná právomoc súdu a nehrozí nebezpečenstvo veľkých prieťahov.

Pokiaľ ide o ďalšie podania, existujú procesné obmedzenia. Skutočnosti sa v zásade uvádzajú pred prvým pojednávaním; napr. dodatočné žiadosti o dôkazy a vyjadrenia k právnym otázkam sa prijímajú až do skončenia konania na prvom stupni.

3.5 Možno vziať späť podania? Ak áno, v akom štádiu a sú z toho nejaké dôsledky?

Písomné podania možno kedykoľvek vziať späť (aj na úrovni odvolania pred ukončením pojednávania) za predpokladu, že žalobca vezme späť hmotné právo na uplatnenie nároku. Bez udelenia takéhoto vzdania sa by žalovaný musel so späťvzatím súhlasiť. V každom prípade znáša navrhovateľ všetky náklady, t. j. musí ich uhradiť odporcovi (odporcom).

4. Obhajoba nároku

4.1 Aké sú hlavné prvky žalobnej odpovede? Môže žalovaný podať vzájomnú(-é) žalobu(-y) alebo námietku započítania?

Žaloba musí obsahovať skutkové okolnosti, dôkazy a špecifikovaný návrh (v zásade zamietnutie žaloby v celom rozsahu alebo čiastočne).

Žalovaný môže buď vzniesť protinávrh ("Widerklage") alebo uplatniť nárok na započítanie ("Aufrechnungseinrede").

Protinárok predstavuje nezávislý nárok, ktorý je však úzko spojený s hlavným nárokom.

Cieľom započítania je dosiahnuť, aby súd zamietol hlavnú pohľadávku na základe argumentu, že ju možno započítať s existujúcou pohľadávkou voči navrhovateľovi.

Zatiaľ čo započítanie nevyžaduje, aby mal súd právomoc rozhodovať o pohľadávke žalovaného, vzájomná žaloba je prípustná len vtedy, ak má súd právomoc rozhodovať o pohľadávke.

Okrem toho započítanie nespôsobuje vznik súdnych poplatkov.

4.2 Aká je lehota, v ktorej sa musí doručiť vyjadrenie k žalobe?

Lehota je štyri týždne. Ak žalovaný nepredloží vyjadrenie k žalobe v stanovenej lehote, je možné vydať rozsudok pre zmeškanie (na základe žiadosti).

4.3 Existuje vo vašom systéme občianskeho súdnictva mechanizmus, na základe ktorého môže žalovaný preniesť alebo zdieľať zodpovednosť podaním žaloby proti tretej strane?

Takýto mechanizmus neexistuje. Aj keď sa predmet sporu počas súdneho konania prevedie na tretiu stranu, nadobúdateľ (napr. kupujúci) nemôže vstúpiť do konania bez súhlasu protistrany.

4.4 Čo sa stane, ak sa žalovaný nebráni nároku?

Žalobca požiada súd o vydanie rozsudku pre zmeškanie.

4.5 Môže žalovaný spochybniť príslušnosť súdu?

Žalovaný môže spochybniť príslušnosť súdu, ale musí tak urobiť čo najskôr, t. j. pred vyjadrením svojej obhajoby na úrovni okresného súdu alebo spolu s vyjadrením k žalobe na krajskom súde.

5. Spojenie a konsolidácia

5.1 Existuje vo vašom systéme občianskeho súdnictva mechanizmus, na základe ktorého možno za vhodných okolností do prebiehajúceho konania zapojiť tretiu stranu? Ak áno, aké sú tieto okolnosti?

Áno, vstup tretej strany do konania je prípustný, ak by budúci rozsudok mohol ovplyvniť právne postavenie tretej strany.

5.2 Umožňuje váš systém občianskeho súdnictva za vhodných okolností spojenie dvoch súborov konaní? Ak áno, aké sú tieto okolnosti?

Áno, v záujme úspory času a nákladov môžu súdy spojiť dve (alebo viac) konania, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov, aj keď konečný rozsudok bude musieť byť pre účastníkov vyhlásený samostatne.

5.3 Máte rozdelené súdne konania/rozdelenie konaní?

Áno, súdy môžu rozdeliť konanie a samostatne prejednať nároky, ktoré boli vznesené v jednom podaní.

6. Povinnosti a právomoci súdov

6.1 Existuje vo vašej jurisdikcii nejaký osobitný systém prideľovania prípadov na občianskoprávnych súdoch? Ako sa prideľujú prípady?

Súdy prideľujú veci podľa kritérií, ktoré pravidelne určuje konkrétny senát.

6.2 Majú súdy vo vašej jurisdikcii nejaké osobitné právomoci v oblasti riadenia prípadov? Aké predbežné návrhy môžu strany podávať? Aké sú dôsledky v súvislosti s nákladmi?

Konanie riadi predovšetkým sudca, ktorý je zodpovedný za rozvrh. Sudca nariadi stranám, aby v určitej lehote predložili spisy a dôkazy. V prípade potreby sudca vymenúva aj znalcov. Strany však môžu podávať procesné návrhy (napr. na predĺženie lehoty), ale aj dohodnúť sa na prerušení konania.

6.3 Aké sankcie sú súdy vo vašej jurisdikcii oprávnené uložiť strane, ktorá neuposlúchne príkazy alebo pokyny súdu?

Právomoci ukladať sankcie stranám sú obmedzené. Ak spisy nie sú podané včas, možno na ne neprihliadať; strany však môžu aj tak predniesť svoje vyjadrenia ústne až do konca (záverečného) pojednávania.

Ak sa svedok nedostaví na pojednávanie alebo vôbec nevypovie bez platného ospravedlnenia, uloží sa mu správny trest. Takéto odmietnutia sa zohľadňujú aj pri hodnotení dôkazov. Súdy majú tiež právomoc predviesť svedkov pod prísahou.

6.4 Majú súdy vo vašej jurisdikcii právomoc vylúčiť časť žaloby alebo úplne zamietnuť žalobu? Ak áno, v akom štádiu a za akých okolností?

Súdy sa zaoberajú len tými časťami podaní, ktoré považujú za relevantné pre rozhodnutie. Úplné zamietnutie žaloby možno vykonať len prostredníctvom odôvodneného konečného písomného rozhodnutia.

6.5 Môžu občianskoprávne súdy vo vašej jurisdikcii vydať rozsudok v skrátenom konaní?

Rozsudky pre zmeškanie sa na žiadosť vydávajú, ak žalovaný nepredloží včas žalobu alebo sa nedostaví na prvé pojednávanie.

Ak sa v žalobe požaduje vydanie platobného rozkazu a sporná suma je nižšia ako 75 000 EUR, namiesto výzvy na predloženie vyjadrenia k žalobe sa vydá platobný rozkaz (na základe žaloby). Ak žalovaný nereaguje v stanovenej lehote, žalobca získa vykonateľný titul a môže pristúpiť k fáze výkonu rozhodnutia. Ak žalovaný odpovie, nasleduje riadny súdny spor.

6.6 Majú súdy vo vašej jurisdikcii nejaké právomoci na prerušenie alebo zastavenie konania? Ak áno, za akých okolností?

Konanie sa preruší, ak sa na tom strany dohodnú alebo ak sa (obe) nedostavia na pojednávanie.

Konanie sa prerušuje buď zo zákona, napr. ak sa účastník stane platobne neschopným alebo prestane existovať, alebo na základe súdneho príkazu v závislosti od rôznych dôvodov, ktoré posudzuje sudca.

7. Zverejňovanie informácií

7.1 Aké sú základné pravidlá zverejňovania informácií v občianskoprávnom konaní vo vašej jurisdikcii? Je možné získať informácie pred podaním žaloby? Existujú nejaké triedy dokumentov, ktoré sa nemusia zverejňovať? Existujú nejaké osobitné pravidlá týkajúce sa sprístupňovania elektronických dokumentov alebo prijateľné postupy na vykonávanie elektronického sprístupňovania, napríklad prediktívne kódovanie?

Ak sa strane podarí preukázať, že protistrana má určitý dokument, súd môže vydať príkaz na predloženie, ak: (i) strana, ktorá má listinu v držbe, sa výslovne odvolala na predmetnú listinu ako na dôkaz svojich tvrdení; (ii) strana, ktorá má listinu v držbe, má zákonnú povinnosť odovzdať ju druhej strane; alebo (iii) predmetná listina bola vyhotovená v právnom záujme oboch strán, osvedčuje vzájomný právny vzťah medzi nimi alebo obsahuje písomné vyhlásenia, ktoré boli urobené medzi nimi počas rokovaní o právnom úkone.

Pravidlá o zverejňovaní informácií pred podaním žaloby neexistujú.

Strana nie je povinná predložiť dokumenty, ktoré sa týkajú rodinného života, ak protistrana doručením dokumentov poruší povinnosti cti, ak zverejnenie dokumentov vedie k zneváženiu strany alebo inej osoby alebo je spojené s rizikom trestného stíhania, alebo ak zverejnenie porušuje štátom schválenú povinnosť mlčanlivosti strany, od ktorej nie je oslobodená, alebo porušuje obchodné tajomstvo (alebo z akéhokoľvek iného dôvodu podobného vyššie uvedenému).

Neexistujú žiadne osobitné pravidlá týkajúce sa sprístupňovania elektronických dokumentov ani prijateľné postupy na vykonávanie elektronického sprístupňovania.

7.2 Aké sú pravidlá o zachovávaní mlčanlivosti v občianskoprávnom konaní vo vašej jurisdikcii?

V súlade s pravidlami o zachovávaní mlčanlivosti advokátov neexistuje povinnosť predložiť dokumenty, pokiaľ advokát v súvislosti so sporným právnym úkonom neposkytol poradenstvo obom stranám. Advokáti majú právo odmietnuť poskytnúť ústne svedectvo, ak im boli informácie poskytnuté v rámci ich profesionálnej činnosti.

7.3 Aké pravidlá platia vo vašej jurisdikcii v súvislosti so zverejňovaním informácií tretími stranami?

Súd môže tretím stranám nariadiť zverejnenie, ak: (i) tretia strana má zákonnú povinnosť odovzdať určitú písomnosť dožadujúcej strane alebo (ii) písomnosť bola vyhotovená v právnom záujme tretej strany aj dožadujúcej strany, osvedčuje právny vzťah medzi nimi alebo obsahuje písomné vyhlásenia, ktoré boli urobené medzi nimi počas rokovania o právnom úkone.

7.4 Aká je úloha súdu pri zverejňovaní informácií v občianskoprávnom konaní vo vašej jurisdikcii?

Pozri otázku 7.1 vyššie. Dôkazné konanie formuje najmä sudca.

7.5 Existujú vo vašej jurisdikcii nejaké obmedzenia týkajúce sa použitia dokumentov získaných zverejnením?

Nie, neexistujú žiadne obmedzenia tohto druhu.

8. Dôkazy

8.1 Aké sú základné pravidlá dokazovania vo vašej jurisdikcii?

Dôkazy sa vykonávajú v priebehu súdneho konania, nie pred ním. Strany sú povinné predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, resp. v prípade, že dôkazné bremeno spočíva na nich.

8.2 Aké druhy dôkazov sú prípustné a ktoré nie? A čo najmä znalecké dôkazy?

Hlavnými druhmi dôkazov sú dokumenty, výpovede strán a svedkov, znalecké posudky a súdna kontrola.

Písomné svedecké výpovede nie sú prípustné.

Hoci znalci podávajú svoje posudky v písomnej forme, často sú pozvaní na vypočutie, aby podali ďalšie vysvetlenia a ústne odpovedali na doplňujúce otázky.

8.3 Existujú nejaké osobitné pravidlá týkajúce sa predvolávania svedkov skutkového stavu a podávania svedeckých výpovedí alebo svedeckých výpovedí?

Neexistujú žiadne výpovede ani písomné svedecké výpovede.

Svedkovia sú povinní dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať. Pokiaľ ide o sankcie, pozri otázku 6.3 vyššie.

Obmedzenia tejto povinnosti existujú, napr. výsady pre právnikov, lekárov, kňazov alebo v súvislosti s možným obvinením blízkych príbuzných.

Svedkov vypočúva sudca, po ktorom nasledujú (dodatočné) otázky právnych zástupcov strán.

8.4 Existujú nejaké osobitné pravidlá týkajúce sa poučovania znalcov, vypracovania znaleckých posudkov a podávania znaleckých posudkov na súde? Existujú nejaké osobitné pravidlá týkajúce sa súbežného znaleckého dokazovania? Má znalec povinnosti voči klientovi alebo voči súdu?

Znalec pomáha súdu. Zatiaľ čo (bežný) svedok vypovedá o skutočnostiach, znalec poskytuje súdu poznatky, ktoré sudca nemôže mať. Znalecké dokazovanie sa vykonáva pred prvostupňovým súdom. Znalca môžu požiadať účastníci konania, ale môže byť predvolaný aj z vlastného podnetu sudcu. Súdny znalec je povinný predložiť svoje závery v správe. Počas pojednávania sa musia podať ústne pripomienky a vysvetlenia (ak o to strany požiadajú). Súkromné správy sa nepovažujú za znalecké posudky v zmysle ACCP; majú status súkromného dokumentu.

Keďže neexistuje priestor pre súbežné dôkazy, takéto pravidlá neexistujú.

9. Rozsudky a príkazy

9.1 Aké rôzne druhy rozsudkov a príkazov sú oprávnené vydávať občianskoprávne súdy vo vašej jurisdikcii a za akých okolností?

Rozhodnutia súdu vo veci samej sa označujú ako rozsudky ("Urteil"). Vo všeobecnosti sa rozhodnutia vydávajú písomne niekoľko mesiacov po záverečnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o rozsudky pre zmeškanie, pozri otázku 6.5 vyššie.

Rozhodnutia procesnej povahy sa označujú ako uznesenia ("Beschluss").

9.2 Aké právomoci majú vaše miestne súdy na rozhodovanie o náhrade škody/úrokoch/nákladoch súdneho konania?

Rozhodnutie o trovách konania je súčasťou konečného rozhodnutia súdu. Možno ho napadnúť samostatne. Strana, ktorá zvíťazila, musí dostať náhradu všetkých nákladov vrátane odmeny za právne služby vypočítanej na základe rakúskeho zákona o odmenách advokátov v rozsahu, v akom zvíťazila ("pomerná časť").

Rozhodnutia o náhrade škody a úrokoch sa vydávajú, ak sú odôvodnené, požadované a stanovené podľa platného hmotného práva.

9.3 Ako možno uznať a vykonať vnútroštátne/zahraničné rozhodnutie?

Ak žalovaný neuspokojí nároky priznané rozsudkom, žalobca môže dosiahnuť nútený výkon.

Rozsudky sú vykonateľné, keď sa stanú právoplatnými a záväznými (napr. ak v príslušnej lehote nebolo podané odvolanie).

Procesné pravidlá presadzovania sú obsiahnuté v AEC.

Európsky ("Brusel") Dohovor a Lugánsky dohovor sú najvýznamnejšie mnohostranné zmluvy o uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí. Okrem toho existuje niekoľko dvojstranných zmlúv.

Na výkon vnútroštátneho súdneho rozhodnutia je potrebný súdny príkaz, ktorým sa zaručuje výkon, ktorý sa vydá, ak sú splnené všeobecné požiadavky (prípustnosť konania, spôsobilosť byť účastníkom alebo začať konanie atď.).

Na to, aby boli cudzie rozhodnutia vykonateľné, sa vyžaduje formálne vyhlásenie vykonateľnosti, ktoré sa vydá, ak je titul vykonateľný v súlade s ustanoveniami krajiny vydania a ak je zaručená vzájomnosť v štátnych zmluvách alebo prostredníctvom nariadenia. Okresné súdy sú príslušné rozhodovať ex parte. Proti tomuto rozhodnutiu sa však možno odvolať.

Pokiaľ ide o rozhodnutia Európskej únie, uznávanie prebieha automaticky podľa uvedených dohovorov.

9.4 Aké sú pravidlá odvolania proti rozsudku občianskoprávneho súdu vašej jurisdikcie?

Proti rozsudku prvostupňového súdu je možné podať riadny opravný prostriedok ("Berufung") a odvolania proti rozsudku odvolacieho súdu ("Revízia"); pozri otázku 1.2 vyššie.

Napadnúť možno aj procesné súdne príkazy ("Rekurs"); postup sa v zásade riadi rovnakými pravidlami ako pri odvolaniach (je však o niečo menej neformálny).

Odvolanie proti rozsudku pozastavuje jeho právoplatnosť a - až na niekoľko výnimiek - aj jeho vykonateľnosť.

Vo všeobecnosti platí, že nové tvrdenia, nároky, obhajoby a dôkazy sa nesmú uvádzať (nebude sa na ne prihliadať).

Ďalšími opravnými prostriedkami sú žaloby o neplatnosť alebo o obnovu konania.

Po podaní odvolania môže odvolací súd rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, alebo môže rozsudok zmeniť či potvrdiť.

10. Zúčtovanie

10.1 Existujú vo vašej jurisdikcii nejaké formálne mechanizmy, ktorými sa strany nabádajú k urovnaniu nárokov alebo ktoré uľahčujú proces urovnania?

ACCP nestanovuje povinné vyrovnanie ani záväznú mediáciu alebo rozhodcovské konanie. Napriek tomu nie je zriedkavé, že sudcovia - na začiatku súdneho konania - neformálne vyzývajú strany, aby najskôr preskúmali možnosti urovnania alebo sa obrátili na mediátorov.

11. ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SPOROV - všeobecné

1.1 Aké metódy alternatívneho riešenia sporov sú dostupné a často používané vo vašej jurisdikcii? Rozhodcovské konanie/mediácia/odborné určenie/trestné súdy (alebo iné špecializované súdy)/Ombudsman? (Uveďte stručný prehľad každej dostupnej metódy.)

Hlavnými mimosúdnymi metódami stanovenými v zákone sú rozhodcovské konanie, mediácia (najmä v rodinnoprávnych veciach) a zmierovacie komisie v bytových alebo telekomunikačných veciach.

Okrem toho rôzne profesijné organizácie (advokáti, notári, lekári, stavební inžinieri) poskytujú mechanizmy riešenia sporov týkajúcich sa sporov medzi ich členmi alebo medzi členmi a klientmi.

Rakúske rozhodcovské právo (obsiahnuté v ACCP) v podstate odráža vzorový zákon UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži, pričom rozhodcovskému súdu poskytuje veľkú mieru nezávislosti a autonómie.

1.2 Aké zákony alebo pravidlá upravujú rôzne metódy alternatívneho riešenia sporov?

Zákon o rozhodcovskom konaní je upravený v článkoch 577-618 ACCP. Poskytujú všeobecný rámec pre rozhodcovské konanie, a to pre vnútroštátne aj medzinárodné rozhodcovské konania. Na spotrebiteľov a zamestnancov sa vzťahujú osobitné pravidlá.

Mediácia sa riadi zákonom o občianskoprávnej mediácii ("Zivilrechts-Mediations-Gesetz").

Mediátori sú kvalifikovaní odborníci, ktorí používajú schválené metódy. Riešenie dosiahnuté s pomocou mediátora nie je súdne vymáhateľné.

1.3 Existujú vo vašej jurisdikcii oblasti práva, v ktorých sa nemôže používať rozhodcovské konanie/mediácia/odborné rozhodovanie/tribunaily/ombudsman ako prostriedok alternatívneho riešenia sporov?

Všetky peňažné nároky sú vo všeobecnosti arbitrážne s výnimkou nárokov týkajúcich sa rodinného práva a sporov medzi prenajímateľmi a nájomcami. Ďalšie výnimky sa týkajú pracovnoprávnych sporov a kartelového zákona.

1.4 Môžu miestne súdy poskytnúť nejakú pomoc stranám, ktoré chcú využiť dostupné metódy alternatívneho riešenia sporov? Napríklad, vydá súd - pred alebo po zriadení rozhodcovského súdu - predbežné alebo ochranné opatrenia (t. j. príkazy na vyčkanie konečného výsledku) na podporu rozhodcovského konania, prinúti strany k rozhodcovskému konaniu, ak sa na tom dohodli, alebo nariadi stranám, aby sa zúčastnili na mediácii alebo požiadali o určenie znalca? Existuje niečo, čo je v tejto súvislosti špecifické pre vašu jurisdikciu?

Rakúske súdy môžu zasahovať do rozhodcovských konaní len vtedy, ak je im to výslovne povolené podľa § 577 až 618 ACCP. Zásah súdov je obmedzený na vydanie predbežných opatrení, pomoc pri vymenovaní rozhodcov, preskúmanie rozhodnutí o námietkach, rozhodnutie o predčasnom ukončení mandátu rozhodcu, výkon predbežných a ochranných opatrení, pomoc súdu pri súdnych úkonoch, na ktoré nemá rozhodcovský súd právomoc, rozhodnutie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, určenie existencie alebo neexistencie rozhodcovského rozsudku a uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov.

Rozhodcovský súd - alebo ktorákoľvek strana so súhlasom rozhodcovského súdu - môže požiadať súd o vykonanie súdnych úkonov (napr. doručenie predvolania, vykonanie dôkazov), na ktoré rozhodcovský súd nemá právomoc.

1.5 Nakoľko sú dostupné metódy alternatívneho riešenia sporov záväzné z hľadiska ich povahy? Existujú napríklad nejaké práva na odvolanie proti rozhodcovským rozsudkom a rozhodnutiam o určení znalca, existujú nejaké sankcie za odmietnutie mediácie a musia byť dohody o urovnaní dosiahnuté v rámci mediácie sankcionované súdom? Existuje niečo, čo je v tejto súvislosti špecifické pre vašu jurisdikciu?

Jediným opravným prostriedkom, ktorý je možné podať na súd proti rozhodcovskému rozsudku, je návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. To platí aj pre rozhodcovské rozsudky týkajúce sa právomoci. Takýto návrh na zrušenie sa musí podať do troch mesiacov odo dňa, keď bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovský rozsudok sa zruší, ak neexistuje platná rozhodcovská zmluva alebo ak rozhodcovský súd odmietol svoju právomoc, hoci platná rozhodcovská zmluva existovala, ak strana nebola schopná uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, ak strana nebola riadne upovedomená o vymenovaní rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo ak z iného dôvodu nemohla predložiť vec, ak sa rozhodcovský rozsudok zaoberá sporom, ktorý nie je predmetom rozhodcovskej zmluvy, alebo obsahuje rozhodnutia o otázkach nad rámec rozhodcovskej zmluvy alebo podania strán na rozhodcovské konanie, ak zloženie alebo zloženie rozhodcovského súdu bolo v rozpore s príslušnými pravidlami a ak rozhodcovské konanie bolo vedené v rozpore s rakúskym verejným poriadkom.

Okrem toho je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok, ak existujú predpoklady, za ktorých je možné napadnúť súdny rozsudok podaním návrhu na obnovu konania podľa § 530 ods. 1, čísla 1 až 5 ACCP. Toto ustanovenie určuje okolnosti, za ktorých trestné činy viedli k vydaniu určitého rozhodcovského rozsudku. Návrh na zrušenie nálezu z týchto dôvodov sa musí podať do štyroch týždňov odo dňa, keď rozsudok o príslušnom trestnom čine nadobudol právoplatnosť.

Rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený aj vtedy, ak sporná vec nie je podľa vnútroštátneho práva arbitrabilná, a napokon, ak rozhodcovský rozsudok porušuje rakúsky verejný poriadok.

Pokiaľ ide o mediáciu, pozri otázku 1.2 vyššie.

12. Inštitúcie alternatívneho riešenia sporov

2.1 Aké sú hlavné inštitúcie alternatívneho riešenia sporov vo vašej jurisdikcii?

Viedenské medzinárodné arbitrážne centrum Rakúskej spolkovej hospodárskej komory (VIAC) je najvýznamnejšou (medzinárodnou obchodnou) arbitrážnou inštitúciou v Rakúsku. Rámec pre vedenie rozhodcovského konania sa označuje ako "Pravidlá rozhodcovského a zmierovacieho konania VIAC" ("Viedenské pravidlá").