logoIlo

Preskúmanie reštitučných nárokov

Autor: Mgr: Klaus Oblin

Reštitúcia splatná z dôvodu nedostatku protihodnoty

Podľa občianskeho zákonníka,(1) aby mohol vzniknúť reštitučný nárok z dôvodu neposkytnutia protiplnenia, musí si byť príjemca služby vedomý, že služba bola poskytnutá v očakávaní neskoršieho prijatia protiplnenia.

Vo všeobecnosti podľa § 1435 zákonníka takýto nárok vzniká, keď zaniknú okolnosti, ktoré boli základom transakcie. Ak je transakcia založená výlučne na službách, upravuje ju § 1152 kódexu.

V súlade so zásadou uvedenou v § 1152 kódexu sa v právnej praxi uznáva, že príjemca zmluvného plnenia, ktoré nemožno odvolať, je povinný primerane odmeniť druhú stranu. To nie je potrebné, ak príjemca neočakáva odmenu za službu.

Preto ak sa služby poskytujú v nekomerčnom kontexte, je nevyhnutné rozhodnúť, či bola služba prijatá vedome. Je však na príjemcovi, aby preukázal, že služba bola poskytnutá bez povinnosti platby.

Na to, aby vznikla pohľadávka z dôvodu neposkytnutia protiplnenia podľa § 1435 v spojení s § 1152 zákonníka, musí si byť príjemca vedomý, že služba bola poskytnutá v očakávaní neskoršieho protiplnenia.

Ak poskytovateľ služby nenesie zodpovednosť za nesplnenie účelu, jeho nárok nezávisí od prospechu, ktorý príjemca získal. Ak je dodávateľ akýmkoľvek spôsobom zodpovedný za nesplnenie účelu, môže uplatniť nárok len vo výške, ktorá by viedla k bezdôvodnému obohateniu. To znamená, že náhrada škody môže byť obmedzená na skutočný prospech získaný príjemcom. Úplná strata nároku je možná len vtedy, ak dodávateľ spôsobil nesplnenie účelu v zlej viere. Dôkazné bremeno týkajúce sa možného obmedzenia náhrady škody alebo úplného zamietnutia žiadosti z dôvodu zlej viery znáša príjemca.

V zmysle § 1152 kódexu "odmena" zahŕňa obvyklú odmenu, ako aj iné bežné a mimoriadne výhody (napr. provízie), ktoré sú založené na výsledku poskytnutej práce. To znamená, že mzda sa odvíja od dosiahnutých výsledkov pracovníka, ako aj od trhových podmienok a obchodnej situácie. Ide teda o výkonnostnú odmenu.(2)

Reštitúcia splatná v rámci nesplnenia účelu

Nárok na vrátenie obohatenia z dôvodu nesplnenia účelu vzniká aj v prípade, že je potrebné plniť na základe zmluvy. Čiastočné nesplnenie účelu vedie len k čiastočnému zrušeniu zmluvy.

Odvolací súd nedávno rozhodol(3) že nárok na vrátenie obohatenia z dôvodu nesplnenia účelu je možný aj v prípade, že ide o zmluvne dohodnuté plnenie. Toto stanovisko sa neodchyľuje od najvyššej judikatúry.

Podľa § 1435 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ od príjemcu vymáhať veci, ktoré mu oprávnene patril, ak zanikne právny dôvod ich držby. Judikatúra to akceptuje ako dôvod na vrátenie veci z dôvodu zániku dôvodu alebo nenastania sukcesie nad rámec jej doslovného výkladu. To platí vždy, keď zanikne obchodný dôvod alebo všeobecné okolnosti, ktoré by boli účelom transakcie. Nie je potrebná výslovná dohoda týkajúca sa právneho účelu plnenia. Motív a účel transakcie však musí byť výslovne vyjadrený dodávateľovi, aby sa v prípade neúspechu účelu mohol domáhať vrátenia plnenia.

Reštitučné nároky v prípadoch ukončenia zmluvy sa riadia zásadami práva obohatenia. Druhá veta v § 921 zákonníka je len aplikáciou § 1435. Vrátenie časti kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy ako nárok na obohatenie je podkategóriou § 1435 zákonníka.

V danom prípade strany vypracovali zmluvu, ktorá bola uzavretá 1. apríla 2006 na obdobie minimálne troch rokov, ale ktorá bola ukončená v roku 2007. Žalovaný si bol vedomý účelu zmluvy - konkrétne dohodnuté podmienky boli zavedené s cieľom predávať výrobky žalobcu v zariadenej nehnuteľnosti, ktorá slúžila ako reklamná plocha pre jeho tovar, ktorý sa tam predával. Preto bol tento účel súčasťou zmluvy.

Dohodnuté podmienky neboli splnené a nedosiahli očakávania navrhovateľa - konkrétne pokračovanie zmluvného vzťahu na určité obdobie. Účel sa čiastočne nepodarilo dosiahnuť z dôvodu predčasného odstránenia reklamného materiálu. Toto čiastočné nesplnenie účelu vyvolalo nárok na vrátenie časti platby na základe obohatenia.

Poznámky na záver

(1) Článok 1435 v spojení s článkom 1152 zákonníka.

(2) Ďalšie podrobnosti o tejto otázke nájdete v rozhodnutí rakúskeho najvyššieho súdu 6 Ob 172/10b z 22. septembra 2010.

(3) Rozhodnutie rakúskeho najvyššieho súdu 4 Ob 105/10k z 31. augusta 2010.